Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Tvorba didaktických testov
Dátum pridania: | 22.12.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | mkubiatko | ||
Jazyk: | Počet slov: | 7 126 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 27.6 |
Priemerná známka: | 2.94 | Rýchle čítanie: | 46m 0s |
Pomalé čítanie: | 69m 0s |
storočia videla v kontrole predovšetkým zdroj informácií pre učiteľa, modernistické smery pedagogiky na prelome storočia rozšírili chápanie kontroly smerom k žiakovi.
Vzťah diagnostiky, kontroly a hodnotenia
Pod pedagogickou kontrolu rozumieme odbornú činnosť učiteľa alebo vychovávateľa, ktorou sa zisťujú výsledky výchovného procesu. Jej podstatou je vlastne porovnávanie výsledkov žiakovej činnosti ( uplatnenie vedomostí, zručností a návykov) s určenými požiadavkami, normami, predpismi, zákonmi, poučkami atď. a zisťovanie miery ich rozdielov. Kontrolou zisťujeme:
1. čo žiak vie, a čo nevie
2. aká je miera toho, čo vie, oproti tomu, čo má vedieť
V optimálnom prípade sa obe stránky kontroly objavujú spolu a učiteľ si ich ani nemusí uvedomiť. V teórii didaktických testov však ide o základnú otázku, ktorá ústi do dvoch koncepcií didaktických testov. Môžem na to uviesť príklady.
Didaktický test obsahovo zameraný na učivo s malým rozsahom sa realizuje prakticky ako jediný možný výber učiva, ba v niektorých prípadoch zachycuje prakticky celé učivo. Takýto test zobrazuje štruktúru prebratej látky homomorfne a môžeme ho pokladať za ideálny typ kontrolného písomného prostriedku, pretože poskytne nielen kvantitatívny údaj o tom, akú časť učiva žiak zvládol, ale informuje aj o tom, čo žiak vie, a čo nie.
Protikladný test vznikne podobne, metódou náhodného výberu učebných prvkov z rozsiahlej látky. Pri rozsiahlom učivea nevyhnutne obmedzenom počte testových úloh by sme metódou náhodného výberu mohli zostaviť aj viac rovnocenných alebo približne rovnocenných testov z tej istej látky. Ktorýkoľvek z týchto testov, ak sú správne zostavené, podá rovnako dobrú informáciu o tom, do akej miery žiak učivo ovláda. Kvalitatívnu informáciu však neposkytne žiadnu. Učiteľ ním nezistí, čo žiak z celej látky ovláda a čo nie. Získa len kvantitatívny odhad vedomostí, môže žiakovu odpoveď oznámkovať, ale táto jednostranná informácia má menšiu pedagogickú hodnotu.
Ďalšou dôležitou skutočnosťou je objektívna povaha kontroly.V pedagogickej praxi proces kontroly nazávisí od situácie, ktorá viedla k posudzovanému výsledku. Neprihliada preto ani na vnútorné, osobnostné ani vonkajšie podmienky žiaka. Objektívnosť kontrolného procesu vo väčšine vyučovacích predmetov má zásadný význam pre použitie didaktických testov a iných prostriedkov preverovania poznatkov žiakov. To do akej miery sa zhoduje žiakov výkon s požadovaným vzorom, sa totiž dá zistiť aj pomocou technického prostriedku, niekedy dokonca presnejšie ako bez neho. Môžu to byť počítačové testy, ktoré sa uplatňujú v niektorých predmetoch, napr. v informatike.
V praxi si treba uvedomiť, že jednotlivé žiakove výkony, jeho písomné a ústne prejavy sa menia a kolíšu. Toto kolísanie sa zaznamenáva v procese kontroly.
Zdroje: Marián Lapitka : Tvorba a použitie didaktických testov