V úlohách, ktoré si vyžadujú od žiaka dlhšiu verbálnu odpoveď alebo vytvorenie náročnejšieho obrazca sa táto jednoznačnosť rýchlo stráca a reliabilita testu rapídne klesá. Najexponovanejšou zložkou chybového skóre sú hodnoty, ktoré zavinil samotný test, konštrukcia a skladba jeho úloh. Ich znenie, grafická úprava, poradie, či vzájomná nadväznosť sa dajú zlepšovať do nekonečna. Z hľadiska zisťovania a zabezpečenia reliability je dôležité to, aby úloha akéhokoľvek typu odrážala čo najpresnejšie žiakove vedomosti.

Validita

Validita je vlastne miera obsahovej správnosti informácie.
Väčšina odborníkov charekterizuje validitu ako pravdepodobnosť zhody medzi výsledkami testu a tým, čo chceme testom zistiť.
Validita sa však netýka len písomnej skúšky, ale aj ústnej skúšky. Ak má test oproti ústnej skúške nejakú prednosť, tak je to predovšetkým potencionálna možnosť dôkladne preskúmať jeho obsah z hľadiska validity merania.
V rôznych literatúrach sa uvádza veľké množstvo rôznych druhov validity. Nejde však o terminologickú nejednotnosť autorov. Pri zisťovaní validity totiž môžeme vyjsť z viacerých dosť odlišných stanovísk. Niektorí autori uvádzajú napríklad typ tzv. predikčnej validity. Ide o schopnosť testu predpovedať mieru úspešnosti žiaka v ďalšom štúdiu. V pedagogickej oblasti je jej význam zrejmý najmä pri záverečnej alebo prijímacej skúške.




Ebel uvádza až desať druhov validity, ale zatrieďuje ich pod dva zhrňujúce pojmy: priama a odvodená validita. Pre didaktické testy je rozhodujúca predovšetkým jedna forma priamej validity, a to tzv. obsahová validita.
Z druhej skupiny sa zmienime aspoň o tzv. súbežnej validite, ktorá je typická najmä pre psychologické testy, ale možno ju čiastočne využiť aj pre didaktické testy.
Obsahová validita. Pod obsahovou validitou testu sa zvyčajne rozumie zhoda medzi učebnou látkou a učivom, ktoré vo forme úloh tvorí obsah testu. Potreba zabezpečiť validitu testu stúpa s rozsahom látky, ktorá sa má testom vyskúšať. Keďže ani test nemožno rozširovať do nekonečna, musí jeho autor zväčša pristúpiť k výberu učiva, ktoré chce testom pokryť. To isté robí vlastne aj učiteľ, ktorý skúša žiaka ústne, pretože vyskúšať ho z celej prebratej látky, ktorú by mal ovládať, nie je vždy možné. Podstata obsahovej validity testu spočíva vo výbere takých prvkov učiva, ktoré ho budú môcť reprezentovať ako štruktúrny celok. Obsahová validita testu je teda prejavom schopnosti autora zostaviť skúšku tak, aby mu odpovede na otázky v teste umožnili usúdiť, ktorú látku a do akej miery žiak ovláda. Pri validite treba spomenúť ešte názov ukazovateľ ( indikátor).