Každú úlohu alebo otázku v teste pokladáme za indikátor, ukazovateľ toho, ako žiak ovláda istý prvok z učebnej látky. V prípade malého úseku učiva môžeme pre každý prvok učiva, ktoré tvorí usporiadaný pojmový systém vytvoriť jeden, ba i viac indikátorov. Keď však obsah učiva rastie, urobíme najskôr výber prvkov učebnej látky a až potom vytvoríme indikátory. Vzniká teda väzba:

učivo – vybratý prvok – indikátor.

Vzťahy medzi týmito rovinami reprezentácie sú pri tvorbe testov veľmi chúlostivé a bývajú zdrojom mnohých chýb. Miera do akej vybratý prvok reprezentuje učivo, reprezentatívnosť, je jednou zo zložiek validity. Výhodou didaktických testov je, že vzťah medzi indikátorom a meraným psychickým znakom ( vedomosti ) je pomerne jednoduchý. Vedomosti tvoria uvedomenú časť duševnej kvality človeka. Ich existenciu v psychikke človeka pokladáme za reálnu vtedy, ak sa prejavia. Aj keď je to trocha zjednodušené, v podstate môžeme povedať, že vedomosť spočíva v osvojení, pochopení a reprodukcii alebo použití poznatku. To viedlo v teórii didaktických testov ku konštatovaniu, že obsahová validita didaktického testu je tzv. zjavná, pretože pri didaktických testoch je vždy jasné čo merajú.

Objektívnosť testu

Objektívnosť testu ajej komplement – špecifiskosť úzko súvisia s reliabilitou. Objektivita testu má však svoje osobitosti a navyše súvisí aj so širšie chápanou otázkou objektívnosti skúšania, takže si vyžaduje istú pozornosť.
Objektivita testu klesá smerom od otázok vyžadujúcich faktické odpovede, definície, matematické výpočty, k úlohám vyžadujúcim zovšeobecnenie, rozhodnutie, hodnotiaci súd. Ako príklad môžem uviesť napríklad otázky typu:
“ Ktorá krajina je vyspelejšia : Fínsko alebo Švédsko?“
alebo “ Určte, ktorý spisovateľ je najvýznamnejší : Hviezdoslav, Kukučín alebo Tajovský?“
Tieto otázky sú pre test nevhodné, hoci samotné problémy obsiahnuté v úlohách sú na pôde vedy riešiteľné. Existujú procedúry, ktorými možno porovnať ekonomickú vyspelosť krajín, rozlišovať možno aj prínos spisovateľov do vývinu literatúry a podobne. Odpovede na tieto otázky nie sú jednoznačné a znižujú objektívnosť testu. Pre učiteľa by nemalo byť problémom nájsť spolupracovníkov, ktorí by nezávisle od seba zodpovedali jeho test. Porovnanie ich výsledkov v každej úlohe ukáže aká vysoká zhoda je medzi nimi, teda aký objektívny je test k žiakovi a do akej miery potláča subjektivitu pri riešení úloh.

Obťažnosť testu

Obťažnosť testových úloh je znak, ktorý sa interpretuje veľmi rozdielne.