Teoretici, ktorí vychádzajú z tradície psychodiagnostických testov, majú sklon presadzovať náhodné rozmiestnenie úloh, aby zabránili žiakovi nájsť princíp usporiadania. V teste sú potom rozmiestnené úlohy bez ohľadu na vlastnú tematickú postupnosť učebnej látky a jej vnútorné vzťahy. Autori sa pridŕžajú zásady, ktorú pri tvorbe testov nemožno poprieť: obsahova musí byť každá úloha samostatná jednotka, nesmie nijako závisieť od riešenia inej úlohy.
Druhá skupina autorov chce, aby test v podstate zachovával štruktúru učebnej látky ajej postupnosť.


Autorom možno odporúčať, aby na začiatku testu umiestnili jednu, v dlhšom teste dve veľmi jednoduché reprodukčné úlohy, ktoré vyrieši prakticky každý žiak. Tieto otázky sa v skutočnosti nepokladajú za súčasť testu, nezapočítavajú sa do celkového skóre a ich jediný význam je v tom, aby žiaka povzbudili, optimisticky naladili a pomohli mu prokonať psychickú bariéru, ktorá mu zväzuje ruky na začiatku každej skúšky.
Ak autor nechce použiť metódu náhodného rozmiestnenia, mal by postupovať tak, že úlohy v teste zoradí podľa ich váhy, teda podľa obťažnosti a závažnosti. Pri teste zostavenom metódou náhodného rozdelenia úloh, ale aj pri homomorfnom teste so štruktúrou učebnej látky sa totiž stáva, že sa niektoré ťažšie otázky ocitnú ocitnú v prvej časti testu a neskúsených žiakov s nižšou výkonnosťou zastavia v ďalšom postupe. Hoci učitelia a niekedy aj sám tvorca nabádajú žiakov už pred administrovaním testov, aby sa nezržiavali pri otázke, ktorú nevedia riešiť, vždy sa nájde dosť jednotlivcov, ktorí to pod tlakom skúškovej atmosféry urobia. Aj keď otázka obťažnosti má aj individuálny zreteľ, podľa ktorého sa rôzne typy úloh nejavia všetkým žiakom rovnako ťažké, rozmiestnenie podľa váh umožňuje väčšine z nich, aby v zásade postupovali od ľahších úloh k náročnejším.

OVERENIE, ÚPRAVA A POUŽITIE TESTU

Skúšobná administrácia testu

Prvý variant testu, ktorý autor zostaví na základe svojej úvahy a skúseností, je málokedy vyhovujúci. Obyčajne obsahuje rôzne chyby v konštrukcii úloh, vo verbálnom vyjadrení zadania alebo vo formálnej úprave testu. Preto druhou etapu tvorby testu je jeho overenie v pedagogickej praxi.
Prvá administrácia testu musí byť vždy skutočná. Žiaci by to však nemali vedieť, pretože by to znížilo hodnovernosť skúšky, a tým aj reliabilitu merania. Úlohou skúšobnej administrácie je zistiť vlastnosti testu a overiť si jeho celkovú použiteľnosť.
Test sa zásadne overuje v pôvodnom, dvojnásobnom rozsahu, aby autor mohol zistiť index reliability.