Z toho dôvodu sa výsledky testu vyjadria najskôr v dvojkovej sústave ( vyriešená úloha – 1 bod, nevyriešená alebo nesprávne vyriešená úloha – 0 bodov )
Na záver skúšobnej administrácie, keď všetci žiaci skončia prácu s testom, je výhodné nahlas prečítať všetky zadania a overiť si, ako im žiaci rozumeli. Zistením objektívnosti testu v jeho definitívnej podobe sa etapa overovania končí. Učiteľ vypracuje imatrikulačný list a založí ho do svojho archívu medzi dokumentáciu na vyučovacie hodiny.

Určenie pracovného času

Pomerne zložitou operáciou je určenie časového limitu pre príslušný test. Väčšina učiteľov odhaduje čas od oka, čo však nie je najspoľahlivejšie. Prácnejšia, ale presnejšia metóda je časový záznam pri prvej, pokusnej administrácii, z výsledkov ktorej sa určujú aj iné testové charakteristiky. Najlepšie je, keď sa test skúša na poslednej vyučovacej hodine, aby bola možnosť pracovať bez obmedzenia času. Učiteľ si na každý odovzdaný test poznamená čas v minútach. Z týchto údajov určí horný limit. Môže ho určiť štatisticky, úvahou alebo podľa posledného žiaka, ktorý test zvládol.






Kontrola testu

Učiteľ by mal urobiť prvú kontrolu testu hneď po vypracovaní. Predmetom kontroly je identifikačná časť testu, hlavička. Žiak v nej vyplní rubriku so svojím menom a označí triedu.
Vlastná kontrola sa začína bodovaním správne vyriešených úloh.
Môžem povedať, že sa neosvedčila prax, pri ktorej sa žiakom dávajú znížené bodové hodnotenia za nepodstatnú chybu v riešení úlohy. Test stráca na jednoznačnosti a výsledok je oveľa menej spoľahlivý. Úlohu treba bodovať príslušnou váhou alebo nulou. Niektorí autori aj učitelia však obhajujú znižovanie skóre v testoch z matematiky a fyziky vtedy, keď sa žiak pomýli iba v triviálnej numerickej operácii, ale celkový postup ich riešenia je správny. Učitelia sú často na pochybách aj v prípade pravopisných alebo iných formálnych chýb pri písanej odpovedi. Pokiaľ táto chyba netvorí vlastný predmet skúšania, učiteľ ju nemôže pokladať za dôvod pre nulovú bonifikáciu úlohy. Mal by ju však vziať do úvahy pri kvalitatívnej analýze a vyrovnať sa s ňou pri ústnom hodnotení výsledkov žiaka. Jednou z predností testu je totiž možnosť viacnásobnej analýzy jeho výsledkov, akú ústna slúška neposkytuje. Pretože výsledok testovania je zapísaný a učiteľ i žiak ho majú stále k dispozícii, môžu sa k nemu vracať a znova ho skúmať z najrôznejších hľadísk.

Použitie testu

Objektivitu testovej skúšky podmieňuje štandardizácia podmienok, v ktorých sa uskutočňuje.