Najdôležitejšou podmienkou administrácie didaktického testu je zabezpečiť rovnaké optimálne podmienky pre všetkých žiakov triedy.
Zabezpečenie vhodných podmienok má však aj zásadný charakter, pretože skúška má odzrkadliť kvalitu učebného výkonu žiaka a úspešnosť pedagogického procesu. Rušivé účinky práve tak ako neadekvátne pomôcky, či informácie tento výsledok skresľujú a skúška sa stáva neobjektívnou.
Úprava podmienok skúšky sa začína jej materiálnou prípravou. Materiálove možnosti učiteľa, resp. školy na prípravu testov sú veľmi obmedzené. Nejeden učiteľ si vypomáha z vlastných prostriedkov.
Prvou zásadou administrácie didaktického testu je, že každý žiak musí mať vlastný pracovný list. V snahe ušetriť papier si učitelia vytvárajú rôzne varianty testov, ktoré majú niekedy spornú pedagogickú hodnotu. Najmenej vhodným testom je taký, pri ktorom učiteľ diktuje úlohy a žiaci ich majú vypracovať na čistý list papiera. Takáto práca žiakov noebyčajne znervózňuje a namáha, nemajú možnosť kontroly zadania ani voľby času a poradia pri riešení úloh.
Lepším variantom písomnej skúšky, je to keď učiteľ napíše otázky na tabuľu, pričom môže zápis kombinovať s obrazom zo spätného projektora. Ale aj tu je žiak obmedzený, pretože na obrazovku projektora alebo na tabuľu sa zriedka podarí vtesnať celý text skúšky.
Optimálna forma testu je taká, pri ktorej má žiak k dispozícii vlastné zadanie úloh pre celý test a vlastný pracovný list. Ak je oboje spojené, je to výhoda najmä pre učiteľa, pretože celú prácu žiaka má na jednom dokumente.
Vyučovacia hodina určená na prácu žiakov s testom má prebehnúť bez vonkajších vplyvov. Učiteľ musí zabezpečiť, aby žiakov nerušili návštevy zvonka, vysielanie školského rozhlasu a iné. Pred rozdaním testov ich upozorní, aby si pripravili lavice na prácu a odstránili z nich všetko okrem potrebných pomôcok.
Súčasťou ústnej inštrukcie je informácia o podmienkach práce. Učiteľ oznámi žiakom čas, ktorý poskytne na vypracovanie testu. Odporúča sa, aby vždy, a to aj pri starších žiakoch, upozornil na stratégiu odpovede. Ide najmä o to, aby sa žiaci nezdržiavali zbytočne pri úlohách, ktoré nevedia riešiť hneď, ale aby vypracovali najskôr tie, na ktoré vedia odpovedať, a až potom sa vrátili k nevyriešeným. Aj preto je potrebná úplná nezávislosť každej úlohy. Učiteľ skončí inštruktáž zistením, či žiaci všetko porozumeli a či vedia, ako majú pracovať. Potom rozdá testy.
V čase, keď žiaci pracujú, učiteľ z triedy neodchádza. Žiakom neposkytuje nijakú pomoc, ani dodatočné informácie.
Pred uplynutím času určeného na prácu má triedu niekoľko krát stručne upozorniť ( napr. päť minút a jednu minútu pred koncom ). Je najlepšie, keď všetci žiaci skončia prácu naraz.