Opiera sa o kontrolu, ale porovnáva výsledok žiakovej odpovede alebo inej činnosti nielen so všeobecným, spoločenským ideálom, ale aj s individuálnym cieľom, so vzorom alebo s normou. Berie teda vlastne do úvahy aj diagnostické a prognostické poznatky, ktoré sa premietli do individuálnych cieľov, tzv. zóny najbližšieho rozvoja žiaka. Učiteľ hodnotí kladne alebo záporne žiakov výkon nielen podľa toho, ako sa približuje k všeobecným požiadavkám, ale predovšetkým v závislosti od toho, do akej miery spĺňa jeho predstavu o žiakovej potencionálnej možnosti. Hodnotenie sa preto môže v menšej alebo väčšej miere rozchádzať so známkou, pretože tá sa opiera o objektívne cieľové hodnoty určené pre všetkých žiakov rovnako, zatiaľ čo učiteľ hodnotí aj podľa očakávania vzťahujúceho sa len na určitého jednotlivca.
Miera subjektívneho pedagogického hodnotenia je principiálne vyššia ako pri klasifikácii, oveľa väčšmi odráža učiteľov osobnostný profil. Na druhej strane je však hodnotenie bezprostrednejším a častejším stimulom pre žiaka, najmä ak berieme do úvahy celý register prejavov učiteľa, teda aj pochvaly, súhlasné gestá, úsmev, či zamračenie.



Predmet pedagogického merania a didaktické testy

V pedagogickom výskume a školskej praxi meriame pedagogické objekty presnejšie – ich vlastnosti. Pedagogickým javom môže byť každý prvok výchovného systému, Pretože didaktické testy sa vzťahujú na kontrolu výsledkov v užšom, vzdelávacom zmysle, pôjde nám o meranie takých javov, ktoré tvoria oblasť cieľov vzdelávania.
Podrobne ich po prvý raz určil a usporiadal Bloom. Didaktickými testami zisťujeme výsledok vzdelávacieho procesu, t.j. to, do akej miery si žiak vo vzdelávacom procese osvojil:
1. mená, údaje, pojmy, definície
2. vzťahy medzi pojmami
3. poznávacie operácie
4. ostatné intelektuálne a študijné zručnosti
Škola sa usiluje žiakovi sprostredkovať poznanie pojmov nielen v bežnej komunikácii, ale najmä špecifickým, úzko zameraným pojmotvorným postupom. Vyučovanie sa zameriava zväčša na tzv. odborné termíny, ktoré si žiak osvojuje zámerne už jako pojmy, a nielen jako slovné pomenovania, učí sa chápať ich obsah a rozsah, hranice použitia. Učebná látka prináša aj mnoho nových vlastných mien a názvov i rôzne presné údaje. Táto stránka učebnej látky je prebádaná najlepšie. Škola však učí žiaka poznávať aj vzťahy medzi javmi, resp. medzi pojmami. Viditeľné je to pri poučkách a zákonoch, ktoré sa žiaci učia naspamäť, alebo ich odvodzujú a majú ich vedieť aj použiť. O čosi menej sa toto zameranie prejavuje pri objasňovaní a osvojovaní tých vzťahov v didaktickom systéme, ktoré nie sú explifikované v ustálených formuláciách.