ročníku sa žiaci – pravdepodobne po prvýkrát vôbec pokúšajú o uvedomenú dedukciu pri určovaní počtu desatinných miest delenca na základe súčasného uvažovania o počte desatinných miest v deliteli a podiele. V zásade však ide len o náhodný prejav intuície autorov jednej učebnice jedného predmetu, a nie o cieľavedomý rozvoj tejto operácie. Deduktívny úsudok v plnom rozsahu zvládne iba stredoškolák. Spoločenskovedné predmety, ale aj prírodovedné a technické predmety poskytujú námety na konštruovanie úloh vyžadujúcich zvládnutie dedukcie








Kauzálna analýza. Je veľmi prirodzená operácia, ktorej základy si človek osvojuje v ranom detstve celkom nevedomky. No už okolo 10. – 12. roka života začína chápať kauzalitu ako kategóriu, teda ako niečo, čo nestojí len za istým konkrétne sa vyskytujúcim javom, ale je za všetkým. Žiak však v skutočnosti až do skončenia základnej školy zisťuje len príčiny konkrétnych javov aalebo príčiny triedy javov obsiahnuté v poučkách a zákonoch. Na strednej škole sa jeho poznanie obohatí o svetonázorový aspekt kauzality. Jeho filozofické objasnenie a prijatie je reálne až na vysokej škole.

Systémová analýza. Je prejavom vyspelého myslenia a študent na strednej škole sa o nej iba dozvedá. Oboznamuje sa s fungovaním veľkých prírodovedných a spoločenských systémov (periodická sústava prvkov), ale skutočný proces systematizácie, a teóriu systémov spoznáva študent až na vysokej škole a vzdelanec v ďalšom štúdiu. V didaktických testoch pre základné a stredné školy sa preto nemôže použiť.

Didaktický test ako forma kontroly

V učebniciach didaktiky sa uvádzjú tri základné formy kontroly:
- ústne skúšky
- písomné skúšky
- praktické skúšky

Základné zákonitosti sú pri všetkých troch druhoch skúšania spoločné, odlišujú sa len v niektorých špecifikách.
Didaktickým testom označujeme taký druh písomnej skúšky, pri ktorom žiak čo najúspornejšie odpovedá na vopred pripravenú otázku, alebo rieši vopred pripravenú úlohu, na ktorú existuje jediná správna odpoveď.
Za didaktický test nepokladáme ústne formy skúšok, ani iné druhy písomných skúšok, ako sú písomné odpovede na otázky, ktoré číta učiteľ, diktáty, slohové práce alebo matematické cvičenia určené na upevnenie učiva.
Pozornosť treba venovať vzťahu medzi ústnym skúšaním a kontrolou prostredníctvom testov. Pri ústnom skúšaní môže učiteľ akokoľvek zle postavenú otázku, problém, či celú komunikačnú situáciu okamžitou korekciou upravovať dovtedy, kým celý akt skúšania nie je úplne v poriadku, v didaktickom teste je každá chyba prakticky definitívna a možno jej čeliť nanajvýš tým, že chybný indikátor, pokiaľ sa naň príde, pri spracúvaní výsledkov vynechá.