Čím menší tematický celok alebo tému berieme za základ testu, tým väčšmi klesá možnosť variantov, ale klesá aj potreba voľby a výberu prvkov učiva.
Väčšina didaktických testov, ktoré sa používajú na školách, sú testy tohto typu a vo vedomí verejnosti sa pojmy didaktický test a homomorfný test zväčša prekrývajú. Jednotlivé testové úlohy sú indikátormi prvkov didaktického systému s rôznou hodnotou a sú pre žiakov rôzne ťažké. Súčet bodov za celý test nie je homogénne číslo a nemožno s ním robiť všetky bežné štatistické operácie bez toho, aby sme si vopred neujasnili stratu informácie, ktorú tým spôsobujeme. Týka sa to najmä dôležitých testových charakteristík – validity, raliability a diskriminatívnosti testu.

Ďalšie konštrukčné hľadisko, podľa ktorého sa delia testy vychádza zo spôsobu skúšania. Rozlišujú sa dva základné druhy:
- testy s úlohami, v ktorých sú viazané odpovede
- testy s voľnými, otvorenými odpoveďami

Úlohy s viazanými odpoveďami majú okrem zadania aj súbor odpovedí, z ktorých iba jedna je správna, a žiak má zistiť, ktorá to je. K tomuto typu môžeme voľne priradiť aj iné druhy, ako doplňovačky, grafické úlohy…
Testy s voľnou tvorbou odpovedí nemožno zmieňať s tradičnými písomnými prácami, aké sa píšu napr. v slovenskom jazyku. Aj tento druh testu totiž vychádza z presne vymedzeného učiva, na ktoré sa zameriava. Ide len o to, že zadania úloh sú sformulované tak, aby si žiak musel celú odpoveď najskôr premyslieť a potom ju napísať súvislým textom.

VLASTNOSTI DIDAKTICKÝCH TESTOV

Test je pomerne zložitý celok, vzniká náročnou anlaýzou a syntézou didaktických sytémov, a preto aj jeho celková hodnota sa dá vyjadriť len ako viacrozmerný ukazovateľ. Test má totiž viacero navzájom zložito pospájaných vlastností, ktoré musíme poznať.
V teórii testov sa udáva pomerne veľký počet testových charakteristík, z ktorých niektoré sa dajú zisťovať aj metrickým spôsobom, kým iné môžeme zabezpečiť len na základe logicko – sémantickej analýzy a syntézy učiva.
V tejto práci budem hovoriť a šiestich charaktaristikách testov:
1. reliabilita
2. validita
3. objektivita
4. špecifickosť
5. obťažnosť
6. účinnosť

Reliabilita

Rozumie sa ňou presnosť, s akou sa didaktickým testom merajú vedomosti žiakov.
Každá hodnota, ktorú žiak dosiahne pri teste sa dá z hľadiska presnosti rozdeliť na dve časti:
1. správnu hodnotu – vyjadruje to, čo žiak naozaj vie
2. chybovú hodnotu - tvorí súčasť výsledku, ale nezodpovedá skutočnému stavu vedomostí žiaka
Chyba môže vzniknúť napríklad tak, že žiak pre únavu alebo nepozornosť nepochopil zadanie úlohy a nedokázal ju vypracovať, hoci potrebné učivo vlastne ovláda. Jeho výsledné skóre je potom o jeden alebo aj niekoľko bodov nižšie, ako malo byť.