Vo výsledku vznikla chyba, test nemeral presne. Zo samotného číselného výsledku sa však chyba nedá nijako zistiť. Teoreticky totiž môže byť celkové skóre väčšie, rovnaké alebo menšie ako správna hodnota, pretože príčiny chyby bývajú rozmanité. V zásade však didaktický test nemôže namerať viac vedomostí, než žiak skutočne ovláda. Potenciálna veľkosť chybového skóre teda rastie, ak namerané skóre klesá. Čím je testová hodnota výkonu žiaka nižšia, tým väčšia je možnosť, že test nenameral jeho vedomosti správne. Naopak, s rastom nameraného skóre táto možnosť chyby v zásade klesá.

V didaktických testoch existuje aj možnosť umelého zvýšenia nameraného skóre nad správne: hádanie. V testoch s variantmi odpovedí si žiak môže zvoliť správnu odpoveď aj náhodou. Preto viac učiteľov používa testy s voľnými odpoveďami, kde je hádanie takmer nemožné
Chyby z hádania alebo únavy sú jednoznačne náhodne a individuálne a pri mnohonásobnom meraní sa grupujú podľa zákonitostí normálneho rozdelenia. Chyby, ktoré vyplývajú z obsahu testu, ovplyvnia prakticky všetkých žiakov a prejavia sa ako systematické chyby.

Zdroje chýb

Ebel uvádza tri hlavné faktory nepresnosti merania metódou ekvivalentných testov:
1. mentálna nevyrovnanosť žiaka v čase
2. neobjektivita a nejednoznačnosť pri hodnotení výsledkov
3. nejednoznačnosť v zadaní úloh
Stabilitu žiakovej výkonnosti počas vyučovacej hodiny, na ktorej prebieha testovanie, sa môže učiteľ pokúsiť kladne kladne ovplyvniť vysokou hygienou skúšky ( pokojná atmosféra, dostatok času, disciplína v triede ), ale inak vnútorné faktory zostávajú viac – menej mimo jeho dosahu. Napríklad, ak žiakova výkonnosť počas odpovede klesá v dôsledku únavy. Ale aj žiak by si mal uvedomovať, že by sa mal na test pripraviť tak, aby bol dostatočne odpočinutý. Pretože tomu nemôžeme zabrániť, berieme tento fakt na vedomie ako objektívnu skutočnosť, ktorá istým spôsobom zníži reliabilitu merania. Absolútnu presnosť preto neočakávame. Chybový faktor však tu je, pretože žiak pre indispozíciu vlastne neuplatnil poznatok, ktorý v skutočnosti ovláda.
Druhý faktor sa v didaktických testoch dá zvládnuť ľahšie. Autor testu môže vytvoriť taký test, kde nie sú pochybnosti o jednoznačnosti výsledku a o bodovom zhodnotení odpovede. To je ale možné len pri testoch s viazanou formou odpovede, pri úlohách s jednoduchou formou doplnenia alebo pri úlohách s výpočtom a podobne.