Najjednoduchšie delenie je na biele, červené a šumivé.

Liehoviny = nápoje, ktoré obsahujú najmenej 20 objemových % etylalkoholu získaného opakovanou destiláciou a rafináciou surového liehu. Rozlišujeme ušľachtilé, poloušľachtilé destiláty a likéry.

Alkoholické nápoje majú 3 základné vlastnosti:
1. dodávajú telu tekutinu
2. majú špecifickú chuť
3. majú menší alebo väčší obsah alkoholu.
Podľa toho, čo ľudia od alkoholu žiadajú, delíme ich do 4 skupín:

Abstinenti
Dokážu uhasiť smäd a chuť akoukoľvek tekutinou, ktorá neobsahuje alkohol. Abstinentom možno nazvať človeka, ktorý nepoužíval alkohol najmenej 3 roky.

Konzumenti
Pijú alkohol vždy v takom množstve, že ich duševná činnosť nie je ovplyvnená. Alkohol sa im nedostáva krvou do mozgu, ale sa spracúva v pečeni. Konzumenti pijú alkohol pre tekutinu a chuť.

Pijani
Nestačí im alkoholický nápoj ako zdroj tekutiny, vyhľadávajú účinok alkoholu, tzv. alkoholickú eufóriu. Táto eufória je nepravá (umelá). Pravú eufóriu možno dosiahnuť námahou a osobným nepohodlím. Akonáhle človek začne hľadať v alkohole obveselenie, uvoľnenie, zabudnutie, odstránenie napätia začína sa cesta alkoholického vývoja, v priebehu ktorého sa môže stať z pijana alkoholik. Nevieme presne určiť kto a kedy sa z kategórie pijana prepije do kategórie alkoholika.

Alkoholici
Alkohol pre nich nemá význam pre svoju chuť. Hlavný a najdôležitejší účinok je opojenie. Pokročili alkoholici vypijú, ak nie je dostupné nič iné aj Alpu alebo Pitralon.



Závislosť

Zatiaľ ešte nepoznáme odpoveď na otázku prečo niekto môže spoločensky piť po celý život a nestane sa alkoholikom a inému stačí pár rokov, niekedy aj mesiacov a prepije sa až na dno. Vieme však, že ide o multifaktoriálny problém. Na začiatku stojí genetická výbava, človek sa rodí s predpokladom stať sa závislým. Ten, koho organizmus vytvára dostatok enzýmu alkoholdehydrogenázy, ktorý odbúrava alkohol, znesie viac ako ten, kto má deficit toho enzýmu. Svoju úlohu zohráva aj vek, kedy sa začne s konzumáciou a záleží aj na spoločnosti, v ktorej sa človek pohybuje.
Podstatou vzniku závislosti sú biochemické zmeny v mozgu závislého človeka. Či už sú dôvody pitia psychologické alebo spoločenské, závislosť od alkoholu je vždy podmienená neurobiologicky. Dva systémy centrálnej nervovej sústavy – GABA–ergný a glutamátergný sú za normálnych okolností v rovnováhe. Jednorázové požitie alkoholu pôsobí tlmivo na glutamátergný systém. Pri dlhodobom požívaní alkoholu sa organizmus bráni útlmu tým, že zvýši produkciu glutamátu. Tým sa síce obnoví rovnováha, ale už pri zvýšenej funkcii glutamátergného systému a pri zvýšenom príjme alkoholu.