Množstvo požitého alkoholu nie je rozhodujúce – vzniká porucha vedomia.

DELIRUM TREMENS
- vzniká u chronických alkoholikov zvyčajne pri fyzickom oslabení. V tomto stave je typický výskyt makrozoopsie (videnie malých zvierat), zvýšená sugestibilita. Tento stav môže trvať 3-5 dní, zhoršuje sa v noci a končí hlbokým spánkom.

ALKOHOLICKÁ HALUCINÓZA
- najprv sa zjavuje nepokoj, úzkosť, bolesti hlavy, potom sluchové ilúzie až halucinácie


ALKOHOLICKÁ PARANOIDNÁ PSYCHÓZA
- tento stav sa vyskytuje u alkoholikov v strednom veku. Pod vplyvom bludov sa postihnutý správa agresívne voči okoliu.

ALKOHOLICKÁ DEMENCIA
- je nápadná brutalitou a agresivitou voči okoliu. Ide o trvalý, neodstrániteľný defekt, spôsobený rozsiahlym poškodením mozgu.

Pod vplyvom dlhodobého užívania alkoholu sa mení aj osobnosť alkoholika. Hovorí sa o deprivácii osobnosti. Jedinec je zvýšene podozrievavý, má sklony k žiarlivosti, klame, narúša etické normy, ako aj medziľudské vzťahy.

Vývinové fázy alkoholizmu

Aby sa niekto stal alkoholikom nie je rozhodujúce aké množstvo vypije, ale ako alkohol pôsobí na jeho centrálny nervový systém. Prof. Jellinek spracoval nasledovné vývinové fázy alkoholizmu:

1. počiatočná – do nej patria konzumenti a pijani. Používajú alkohol na dosiahnutie uvoľnenia, ako zdroj eufórie, pri ňom zabúdajú na ťažkosti. Organizmus sa alkoholu prispôsobuje, tolerancia drogy stúpa. V tejto fáze nedochádza k opitosti, pije sa len po dosiahnutie určitej špičky, podnapitosti. Alkohol je zatiaľ drogou, ktorá len dáva, nič neberie.

2. varovná – dochádza častejšie k podnapitosti a opitosti. Je charakterizovaná výrokmi typu: „raz sa to môže stať každému“. Tolerancia alkoholu neustále stúpa, hladina sa dvíha, aby bol dosiahnutý dostatočný stupeň eufórie. Človek nepije voľným tempom, ako ostatní, ale prechádza k pitiu pred zábavou, rýchlejšie a viac počas nej, aby si dodal odvahu. V rozvoji tejto fázy sú nevyhnutní kamaráti, ktorým sa platí „runda“ a tá sa potom ako prejav kamarátstva vracia. Pre opakované opitosti dochádza ku vzniku okienok.

3. kritická – stráca sa kontrola nad pitím. Strata kontroly nemusí znamenať, že sa človek bez alkoholu nemôže zaobísť. Alkoholik noovláda alkohol, alkohol ovláda alkoholika, pociťuje telesnú túžbu po alkohole. V tejto fáze často alkoholik neprestane piť dovtedy, kým nedojdú peniaze, alebo záverečná. Aby nedospel k pocitu úplnej katastrofy, ku strate sebaúcty, dôjde časom k presvedčeniu, že vina nie je v ňom, ale v ostatných. Alkoholik je pre svoje pitie kritizovaný, pociťuje to ako krivdu, stretáva sa s odporom svojho okolia a má nový dôvod na pitie.

4.