Skupinové vyučovanie

1. Charakteristika:

Pod pojmom skupinové vyučovanie chápeme takú organizačnú formu, kedy sa vytvárajú malé skupiny žiakov (3 – 5 členné), ktoré spolupracujú pri riešení spoločnej úlohy.
Táto skupina je sociálnym útvarom. Medzi jeho členmi sa rozvíjajú sociálne interakcie. Chovanie jednotlivca je v ňom riadené ako spoločenským cieľom, tak i chovaním členov skupiny.
Skupinové vyučovanie využíva možnosti, ktoré vznikajú začlenením skupiny ako nositeľky poznávacieho procesu do vzdelávacieho procesu. Jeho najpodstatnejšie rysy sú dané práve tým, že podporuje rozvoj sociálnych vzťahov medzi žiakmi priamo pri vyučovaní, že vytvára pedagogické situácie umožňujúce vzájomnú interakciu žiakov medzi sebou, a ich vzájomnú spoluprácu priamo pri vyučovaní. Práve v uplatnení sociálnej interakcie v skupine spočíva didaktická funkcia skupinového vyučovania. Skupina tu funguje ako sociálny psychologický útvar, ktorý má svoju vnútornú štruktúru. Činnosť žiakov s skupine potom ovplyvňuje priebeh učenia žiakov.

2. Názory odborníkov:

Mnohí odborníci, ktorí skúmali skupinové vyučovanie a robili rôzne experimenty dokazujú, že skupinové vyučovanie môže prispieť k zvýšeniu účinnosti vzdelávacieho i výchovného pôsobenia na žiakov (Bartecki,J., Chabior, E.,Jedlička,J).
Kladné momenty skupinového vyučovania vidia mnohí odborníci aj v tom, že si žiaci navzájom pomáhajú, že sa uplatňujú i pasívni a menej výkonní žiaci, žiaci nesmelí, ktorí sa vo väčšom kolektíve neodvážia zaujať vlastné stanovisko. Práca v skupine prispieva k rozvíjaniu takýchto vlastností ako aj ochota k spolupráci, zodpovednosť, kritičnosť, tolerancia k mysleniu druhého, vlastná iniciatíva žiaka tiež. Rozvíja a upevňuje sa schopnosť spolupracovať, navzájom si pomáhať, viesť diskusie, vymieňať si názory, organizovať spoločnú prácu.
Podľa odborníka Jaroslava Šturmu skupiny môžu byť relatívne stále i premenlivé, čo do zloženia 1. homogénne
2. rôznorodé
Početnosť skupín sa pohybuje od 3 –12 žiakov. Ako zvláštny prípad uvádza J. Šturma párové skupiny, teda práce vo dvojciach. Vyučovanie nemusí prebiehať stále formou skupinovej práce, ale striedaním frontálnych hromadných foriem a individuálnej, samostatnej práce.

3. Základné myšlienky a vlastné názory

Skupinové vyučovanie podporuje kolektívnu výchovu, ktorá je jedným z najvýznamnejších princípov výchovy.
Pri skupinovej práci žiak predovšetkým dostáva svoju vlastnú samostatnú činnosť so bezprostredného styku s látkou.

Potvrdil sa predpoklad, že skupinové vyučovanie plní svoje poslanie tam, kde nejde o prosté naučenie faktov a ich reprodukciu, ale v tých situáciach, v ktorých majú žiaci pred sebou zložitejšiu úlohu alebo problém ktorého riešenie vyžaduje istú myšlienkovú námahu. Práve možnosť aktívnej výmeny názorov v jednotlivých fázach riešenia problémov v skupine tvorí plodnú základňu pre odhaľovanie vedných vzťahov a zdôvodnenie vlastného záveru.
Ďalšou významnou podmienkou činnosti skupinového vyučovania je riadenie skupinovej práce žiakov. Účinnosť skupinového vyučovania nieje automatickým dôsledkom začlenenia tejto organizačnej formy do vyučovania, ale závisí na cieľavedomom riadení práce skupín vo všetkých jej etapách. Výsledky praktickej realizácie skupinového vyučovania umožňuje vyčleniť 3 základné fázy v jeho riadení. Východiskom prvej je formulácia otázky, úlohy alebo problému, ktoré sú vhodné pre prácu žiakov v skupine. Pozorujeme chovanie žiakov v skupinách, vidíme že efektívne sú zvlášť tie momenty kedy žiaci zhromažďujú materiály, zrovnávajú, vyčleňujú podstatné prvky z hľadiska svojej úlohy, kedy prebieha analýza problémovej situácie, utvárajú sa vlastné názory a hodnotenie. Z hľadiska didaktiky skupinovej práce sa ukazuje ako zvlášť významný moment premyslene spájať etapu priamej práce žiakov v skupinách stávajú predmetom spolupráce celej triedy. V tejto fáze dochádza k myšlienkovému prehĺbeniu, zhodnoteniu výsledkov i k syntéze, v ktorej sa integrujú dielčie poznatky.
Neoddeliteľnou súčasťou uvedených 3 etáp je problém hodnotenia činnosti žiakov. Je to jedna z najobtiažnejších otázok spojených s touto organizačnou formou vyučovania. Používané hodnotenie malo väčšinou tieto formy: hodnotenie spoločných zápisov celej skupiny, rozbor ich kladov a nedostatkov, porovnávanie práce skupín a ich výsledkov. Pre priebežnú aktivizáciu všetkých členov skupiny sa prejavila ako účinná metóda, kedy výsledky práce celej skupiny reprezentoval niektorý jej člen, vyzvaný náhodne vyučujúcim. Skupinová práca nevylučovala ani individuálne dielčie hodnotenie žiakov.
Pri naštartovaní tejto metódy vyučovania je potrebné určité prípravné obdobie, kedy si učiteľ i žiaci osvojujú nové neobvyklé formy činnosti. Z hľadiska učiteľa ide o nové pedagogické skúsenosti späté s riadením práce celej skupiny, s riadením diskusie medzi jednotlivými žiakmi i celými skupinami. Pre žiakov prináša skupinové vyučovanie nové didaktické situácie, kde aktívna činnosť a samostatná práca sa spája sa skúsenosťou formulovať svoje názory, zúčastniť sa diskusie spolu s ostatnými účastníkmi.
Významným aspektom práce v skupinách je využívanie a rozvíjanie vnútorných skupinových vzťahov.

Tie ovplyvňujú nielen poznávacie procesy, ale i procesy socializácie, a tým aj osobnostné utváranie žiakov. Skupinové vyučovanie ovplyvňuje priebeh poznávacích procesov a teda aj kvalitu a úroveň vedomostí žiakov. Doterajšie poznatky umožňujú učiniť záver, že túto problematiku je nutné diferencovať vzhľadom k žiakom rôznych prospechových úrovní.
Skupinové vyučovanie je však iba jednou z organizačných foriem. Nieje možné ho používať vždy a pri akejkoľvek látke. Samozrejme aj skupinové vyučovanie má svoje medze. Nieje však pochybnosť o tom, že pri premyslenom didaktickom riadení môže sa dnes skupinové vyučovanie stať jedným z prostriedkov modernizácie vyučovania a zvyšovania jeho účinnosti v zmysle realizácie súčasných cieľov dnešnej školy.

Skupinové vyučovanie bude účinné, ak učiteľ bude zadávať vhodné úlohy, predovšetkým problémového charakteru, ktoré umožňujú interakciu medzi žiakmi, a bude riadiť činnosť skupín tak aby sa uplatňovala spolupráca žiakov vnútri skupiny i medzi skupinami. Vhodné didaktické spracovanie učiva je pre učiteľa veľmi náročné. Ide to o to, stanoviť tie partie, ktoré sú pre prácu žiakov v skupinách najvhodnejšie a formulovať dané učivo vo forme úloh a problémov, ktoré budú samostatne riešiť.
Skupinové vyučovanie učí vymieňať si názory, navzájom sa doplňovať, zdôvodňovať svoje stanoviská a vzájomne sa k sebe obracať, to sú formy aktivity, ktoré žiaci nemohli pri frontálnom vyučovaní v náležitej miere získať.
Žiak sa v skupinovom vyučovaní javí ako subjekt i objekt výchovy. V praxi sa otvárajú nové aspekty pôsobenia na žiakov a ich rozvíjanie predovšetkým zo sociálnych, psychických, osobnostných aspektov, ktoré bežným frontálnym vyučovaním nemôžu byť postihované.
Žiaci sú pri skupinovom vyučovaní samostatnejší a ich aktívne začlenenie do učebných činností stúpa. Pomocou úloh, ktoré sa skupine ukladajú, sa zavádza so vyučovania tvorivé myslenie. Skupinová práca podporuje samostatnú výmenu názorov, rozvíja vyjadrovacie schopnosti a vyvoláva pri vhodnom vedení zdravú súťaživosť. Myslím si, že slabí žiaci sa zbavujú hanby.

4. Konkrétne návrhy

Pri skupinovom vyučovaní je potrebné, aby boli vytvorené skupiny spravidla po 4 žiakoch. Treba upraviť stolové zariadenie učební tak , aby poskytovala možnosti pre ich spoluprácu. Treba ich optimálne rozmiestniť. Za optimálne rozmiestnenie skupín pokladám také usporiadanie skupín v priestore, ktoré umožňuje a podporuje nielen kontakty medzi členmi jednej skupiny, ale i medzi ostatnými skupinami navzájom.
Do popredia vstupuje predovšetkým vzťah k cieľu a obsahu vyučovania.

Napríklad na hodine literatúry boli formulované a v skupinách riešené úlohy ktoré:
1. viedli k hlbšiemu chápaniu spoločensko – historickej podmienenosti literárnych javov
2. prehlbovali pochopenie hlavných smerov literárneho vývoja
3. smerovali k postihnutej ideovej podstate literárneho diela
4. charakterizovali literárne postavy
5. viedli k prehĺbeniu chápania literárneho diela ako prameňa estetických zážitkov
6. podtrhovali živý odkaz literatúry dneška a poskytovali možnosť vyvodzovať poučenie z literárneho diela
7. podporovali hodnotenie a vytváranie postojov žiakov k svetu a k spoločnosti
8. rozvíjali a upevňovali osvojovanie metód práce s literárnym dielom
Z tohto príkladu experimenti získali informácie, že v skupinách žiaci pracujú samostatne, a že táto práca predpokladá bezprostredný styk a látkou, zároveň posiluje jednotu výchovného a vzdelávacieho pôsobenia učiva. Jednotlivé úlohy zároveň kládli rôzne nároky na myslenie žiakov a prispievali tak k aktivizácií a rozvíjaní rozličných stránok ich intelektuálnych činností. Žiaci riešili úlohy, ktoré viedli k popisu, k vyčleňovaniu určitých charakteristických rysov, k ich triedeniu a klasifikácií. Niektoré úlohy pre skupinovú prácu sa zakladali na porovnávaní. Žiaci sa pritom opierali o svoje čitateľské skúsenosti a pracovali priamo s textom. Jedným zo základných úloh, ktoré vyučujúci sledovali bolo naučiť žiakov pracovať samostatne s literárnym dielom, teda naučiť ich určitej metóde rozumovej činnosti, špecifické pre učivo literatúry.
Pri sledovaní procesu uplatňujúcich sa v riešení problémových situácií sa rozvíjajú v jednote jak v reproduktívnej aktivity, tak aj produktívnej aktivity, ktoré predpokladajú postihovanie problémov, určitú flexibilitu myslenia, prepracovanie nových vzťahov a súvislostí. Sú to určité prvky tvorivej činnosti. Zavedenie problémového vyučovania spolu so skupinovým vytvárajú didaktické situáciu, ktoré otvárajú priestor pre činnosť žiakov, svojim charakterom presahujú medze doterajších predstáv o učení žiakov. Ide o to, rozvíjať samostatne tvorivé myslenie.



5. Zoznam použitej literatúry

1. Skalková Jarmila, Od teórie k praxi vyučovania, Štátne pedagogické nakladateľstvo Praha, 1978
2. Šturma Jaroslav, Didaktické cvičenia, Pedagogická fakulta Hradec Králové, 1988.

Zdroje:

1. Skalková Jarmila, Od teórie k praxi vyučovania, Štátne pedagogické nakladateľstvo Praha, 1978 -
2. Šturma Jaroslav, Didaktické cvičenia, Pedagogická fakulta Hradec Králové, 1988 -