Je však možné uviesť niekoľko charakteristík, ktoré vychádzajú z ich vôle a sociálni pracovníci ich teda môžu sami ovplyvňovať:
► vlastnosti zrelej osobnosti, ku ktorej patrí predovšetkým citová vyrovnanosť, stálosť (t. j. primerané reagovanie na situácie, ktoré môžu vzniknúť pri styku s klientmi). Pracovníci prílišne podliehajú emóciám a súcitu, čo môže viesť k nerealistickému riešeniu problému. Na druhej strane však sociálny pracovník musí preferovať citový záujem (v správnej miere) o klienta ako človeka seberovného, ktorému pomáha.
- schopnosť empatie (vžitie sa do pocitov druhého, hľadieť na svet jeho očami).
- citová stabilita – sebaovládanie, sebakontrola
- životný optimizmus – nie však nereálny (prehnaný), ale prameniaci z viery v ľudí, v možnosť pozitívneho ovplyvnenia ich osobnosti.

Role sociálnych pracovníkov

Sociálni pracovníci vykonávajú pri svojej profesionálnej činnosti množstvo rolí, ktoré sa vzájomne prelínajú. K objasneniu povahy týchto rôznych činností je možné vyčleniť niekoľko odlišných typov (POZOR! čistý typ v praxi neexistuje):

1. poskytovač služieb alebo opatrovateľ
- pomáha klientom v ich dennom živote tam, kde vzhľadom k postihnutiu, chorobe, slabosti alebo inej neschopnosti sami nezvládajú vykonávať dôležité činnosti. tieto služby sa zväčša poskytujú v pobytovom zariadení alebo v domácnosti klienta

2. sprostredkovateľ služieb
- pomáha klientom získať kontakt s potrebnými zariadeniami, prípadne inými zdrojmi odbornej pomoci

3. učiteľ sociálnej adaptácie
- napomáha klientom modifikovať ich správanie tak, aby mohli účinnejšie riešiť svoje problémy

4. poradca alebo terapeut
- pomáha klientom získať náhľad na ich postoje, pocity a spôsoby jednania, so zámerom napomôcť ich osobnému rastu alebo adaptabilnejšiemu jednaniu. (chápe sa ako psychosociálna diagnostika, poradenstvo pracovníka, socioterapeutika)

5. prípadový manažér
- (rola presadzovaná v západných štátoch len v posledných desaťročiach)
- usiluje o zabezpečenie, koordináciu, vhodný výber a súvislé poskytovanie tzv. kontinua služieb, najmä u klientely s väčším množstvom sociálnych a zdravotných potrieb, (patrí sem: prípadová diagnostika, plánovanie služieb alebo terapie, nadväzovanie väzieb k iným poskytovateľom sociálnych služieb, pravidelné sledovanie poskytovaných služieb a obhajovanie záujmov klienta)

6. manažér pracovnej náplne
- v zariadení, t. j. organizátor často nadmerný objem práce, plánuje načasovanie a dávkovanie intervencie, sleduje kvalitu poskytovaných služieb a priebežne spracúva informácie. Ide najmä o profesionálov vo väčších zariadeniach, ktoré majú rozsiahlu klientelu a vynucujú si operatívne rozhodovanie a zasahovanie

7.