Tak ako v západných štátoch aj u nás bude potrebné, aby sociálnu prácu v týchto neštátnych inštitúciách vykonávali zásadne sociálne kvalifikovaní pracovníci.
Postupne dochádza k rozširovaniu obsahu sociálnej práce, keď okrem práce s problémovými skupinami, jednotlivcami sa rozvíja aj sociálna práca v oblasti starostlivosti o zdravotne, či spoločensky nedeficientnú populáciu formou sociálnej prevencie a debistáže.
Takisto vznikajú nové skupiny klientov so špecifickou problematikou, či už zdravotnou (vírus HIV pozitív, onkologické ochorenia, ....) alebo spôsobenou politickými zmenami (nezamestnanosť, migrácia, vojenské konflikty, ...).
Mení sa postoj sociálnych pracovníkov ku klientom, keď pôvodne autoritatívny prístup, kedy druhý spôsob, či prostriedok pomoci boli klientovi nepriamo nútené, postupne vystriedalo samostatné rozhodovanie klienta pod vedením sociálneho pracovníka na základe priateľského vzťahu rovnocenných partnerov.

Polyvalencia a špecializácia sú dva prevládajúce princípy v sociálnej práci a neustále dochádza k oscilácií medzi nimi v rôznych oblastiach sociálnej a zdravotnej starostlivosti.
1. polyvalentný prístup na teritoriálnom úseku (obec, obvod)
- tu pracuje sociálny pracovník so všetkými sociálnymi skupinami žijúcimi v danom obvode a to bez ohľadu na rôznorodosť ich sociálnych problémov ► zaoberá sa ako problémami rodín s deťmi, tak problémami mladistvých i dospelých delikventov, občanov starých, chorých, ....
- tomuto prístupu zodpovedajú organizačné opatrenia inštitúcie zodpovednej za celú oblasť sociálnej pomoci
- podľa zástancov polyvalencie v sociálnej pomoci spočívajú jej výhody v tom, že chráni príslušný obvod pred mnohopočetnými zákrokmi sociálnych pracovníkov špecializovaných na určitú problematiku a chráni intimitu rodiny, či komunity
- prostredníctvom jednotlivých klientov sociálni pracovníci spoznávajú problematiku svojho obvodu a jeho obyvatelia svojich sociálnych pracovníkov, to uľahčuje aktivizáciu spoluobčanov k spolupráci na riešení sociálnych problémov a zjednocuje ich nazeranie na možné sociálne zmeny.

2. špecializačný prístup
- špecializačný prístup, ktorého prívrženci argumentujú tým, že spektrum sociálnych klientov maladaptovaných, či inak sociálne odkázaných je tak široké, že jeden sociálny pracovník nie je schopný zvládnuť spôsoby riešenia, všetky postupy, ktoré sú vhodné a príslušné normy predpísané
- okrem toho sociálny pracovník má hlbšie znalosti na tom ktorom úseku (gerontológia – ak pracuje so starými ľuďmi, ....)

Pojmový aparát

sociálny prípad

v zahraničnej literatúre sa uvádza ako socid case – ang. jazyk, resp. le cas social z franc. jazyka
Pre sociálneho pracovníka je prípad zvláštna sociálna situácia alebo problém, nie osoba alebo osoby na ňom zúčastnené
Krakošová uvádza, že sociálny prípad vznikajúci akonáhle človek nestačí svojimi silami a schopnosťami prekonať prekážky, ktoré sa v jeho živote vyskytli. Vyznačuje sa tým, že:
a) vonkajším zásahom bol porušený pravidelný život človeka, alebo jeho rodiny
b) človek tomuto vonkajšiemu zásahu nedokázal čeliť svojimi silami, vnútornou kapacitou.
Rozlišuje pri vzniku sociálneho prípadu:
a) vnútorné prekážky – spočívajú v nedostatku vlastných schopností klienta, nedokáže prekážky správne rozoznať, odhadnúť ich nebezpečenstvo a plánovitým vlastným pričinením ich prekonávať alebo im predchádzať
b) vonkajšie prekážky – sú v jeho prostredí alebo fyzických nedostatkoch.
Svojim obsahom pojem sociálny prípad postihuje najrôznejšie druhy fyzickej alebo mentálnej, či spoločenskej handikepovanosti (deviácie), ktoré sú príčinou toho, že človek zlyháva pri plnení svojich ľudských funkcií a úloh.
Časté je zlyhanie vo viac než jednej funkcii (napr. alkoholik – neplní si funkciu rodiča, živiteľa rodiny, problémy v zamestnaní,....).
Podľa Krakešovej sa sociálnymi prípadmi stávajú aj ľudia, ktorí síce za normálnych okolností sú schopní viesť nezávislý život, ale osud ich zahrnul tak veľkými prekážkami, že nie sú schopní vlastnými silami ich zdolať, a tým je naznačené, že sociálne prípady nevznikajú len vtedy, ak zlyhá jedinec alebo je neschopný vzniknutým problémom čeliť, ale aj vtedy ak zlyhá spoločnosť vo svojich funkciách (hospodárskych, štátotvorných, mierotvorných, v oblasti ľudských práv,...).


sociálny klient

Označuje osobu, ktorá prichádza alebo už je v starostlivosti sociálnych pracovníkov.
Zmenou vzťahu medzi sociálnym pracovníkom a klientom, ktorému sa sociálna pomoc poskytuje nahradil tento termín pôvodne užívané slovo žiadateľ.

sociálna situácia

Jedinec, skupina alebo komunita, v širšom sociokultúrnom prostredí tvoria sociálnu situáciu, ktorá má svoju dynamiku a je ovplyvňovaná pozitívnymi alebo negatívnymi spoločenskými a inými faktormi.
Nákonečný hovorí o konkrétnej sociálnej situácii v súvislosti s fungovaním osobnosti ako otvoreného systému v neustálej interakcií z vonkajším prostredím.
Lamser chápe sociálne situácie ako také, ktoré svojim významom presahujú osobný rámec a majú význam tiež pre iné osoby. Rozoznáva všeobecné a zvláštne sociálne situácie.