Tvrdí, že k zmenám sociálnych situácií dochádza jednak vlastným pričinením a jednak vonkajším zásahom, ktorý nazýva udalosťou.

sociálny problém

Podľa Lasera sú to také vývojové tendencie, ktoré situácie v ľudských vzťahoch a spoločnosti, ktoré sú považované za obtiažne, a ktorým sa venuje pozornosť formou konkrétnych vyrovnávacích opatrení.
Pri hodnotení, či ide o sociálny problém alebo nie sa uplatňuje sústava hodnôt v danej spoločnosti. Táto sústava hodnôt (podľa toho ako je spoločnosť integrovaná a uniformná) naznačuje deliacu čiaru medzi normálnym javom a sociálnym problémom.
Spoločenské normy kodifikované v právnych predpisoch alebo fixované vo vedomí verejnosti stanovujú hranice medzi normalitou a abnormalitou. Pri správanie ľudí ide situácie konformity alebo nonkonformity.

Spolupráca v sociálnej práci a sociálnej pomoci

Veľká variabilita sociálnych pomerov, ktorých príčiny, vznik a následky pramenia alebo dopadajú na najrôznejšie stránky života jednotlivca alebo spoločnosti nevyhnutne vyžadujú, aby pri ich diagnostike a riešení spolupôsobili odborníci a odborné orgány z rôznych oblastí svojimi posudkami, rozhodnutiami a nálezmi.
Sociálny pracovník vytvára vzťahy spolupráce, ktorých kvalita závisí okrem iného na jeho osobnostných vlastnostiach, odborných znalostiach a šírke prehľadu o problematike, ktorá je predmetom spolupráce.
Spoluprácu môžeme charakterizovať ako:
a) priamu – vyznačuje sa osobným kontaktom s odborníkom, či dobrovoľníkom, s ktorým je možné radiť sa, vymeniť si názory
b) nepriamu – formou administratívnou s orgánmi a organizáciami, ktorými je sociálny prípad predložený k posúdeniu, alebo ku ktorému dáva sociálny pracovník svoje vyjadrenie a posudok. Výsledok nemôže nijako ovplyvniť, pretože rozhodnutie orgánu alebo organizácie má byť z odborného hľadiska objektívnym.

Sociálny pracovník v tíme odborníkov

Priama osobná spolupráca na pracovisku môže mať formu tímovej spolupráce. V takomto tíme ba mal byť sociálny pracovník rovnocenným členom. Jeho zloženie najčastejšie býva ► lekár, psychológ, pedagóg, ale aj právnik, sociológ alebo vedúci niektorého odboru sociálnej pomoci, podľa toho aká problematika sa rieši.
Tam, kde sú partnermi vysokoškolsky vzdelaní špecialisti je nižšie vzdelanie pre sociálneho pracovníka veľkým handikepom. Títo odborníci obvykle nepovažujú sociálneho pracovníka za dostatočne kvalifikovaného a rovnocenného partnera. Je mu prisudzovaný nižší spoločenský status, čo brzdí vytvorenie vzájomnej spolupráce.

Spolupráca s dobrovoľníkmi v sociálnej práci

Kvantita klientov na jedného sociálneho pracovníka a dlhodobosť sociálno-výchovného pôsobenia sú príčinou toho, že sociálny pracovník nemôže všetku činnosť zvládnuť sám bez dobrovoľných pracovníkov a organizácií.