v týchto oblastiach: ako tlmočníci pri jednaní s klientmi, ktorí neovládajú jazyk zeme, kde žijú, či emigrovali, pomocníci pri hľadaní ubytovania pre repatriantov a emigrantov, ako doprovod osobám, ktoré nie sú schopné (zo zdravotných dôvodov, pre starobu, imobilitu,...) sami dôjsť do zariadenia, kam sú poslaní, pomocníci sociálnych pracovníkov pri výkone ich povolania, prevádzaním priateľských a susedských návštev u osôb sociálne izolovaných, či adaptovaných.
Dobrovoľníci z radov mladých ľudí (študentov sociálnej práce) pomáhajú v ústavoch telesne, či mentálne postihnutých, ústavoch pre mládež, domovoch dôchodcov,...). Pomáhajú aj postihnutým, ktorí žijú samostatne, sprevádzajú ich pri cestách do nemocnice, úradov,.....
So skúsenosti vyplynulo, že sa nemôže robiť nábor dobrovoľníkov pokiaľ nie sú presne známe práce, ktoré majú vykonávať.
Sociálni pracovníci, ktorí majú s dobrovoľníkmi pracovať musia byť na túto prácu dostatočne pripravení, pretože veľakrát je najzávažnejšou prekážkou ich negatívny postoj k dobrovoľníkom. Dobrovoľníci sú často vysoko erudovaní a skúsení ľudia.
Najlepším uznaním práce dobrovoľníkov zo strany sociálnych pracovníkov je, ak sa stanú integrálnou súčasťou zariadenia, v ktorom pracujú, a ak sa s nimi aj primerane jedná.
V ČSR po roku 1948 bola priama spolupráca a účasť spoločenských a dobrovoľných organizácií zdiskreditovaná a zavrhnutá. Západ naopak výrazne uplatňoval dobrovoľné a súkromné podnikanie v oblasti starostlivosti o človeka. Služby sociálnej starostlivosti poskytované štátom sú tak obohacované podnikaním spoločenských organizácií, spolkov, nadácií, súkromníkov. Rozširuje sa tak spektrum služieb, môžu sa skúšať ich nové formy, vzniká priestor pre experimenty a pozitívne skúsenosti je možné preberať do verejných služieb sociálnej starostlivosti.
V riadiacom aparáte týchto dobrovoľných organizácií musia byť odborníci, ktorí po absolvovaní príslušných skúšok získali licenciu k samostatnému výkonu povolania. Tieto nesú zodpovednosť za odbornú úroveň a dodržiavanie etických zásad pri poskytovaní služieb. Činnosť týchto organizácií podlieha kontrole verejných orgánov sociálnej starostlivosti.
Niektoré spoločenské organizácie sa starajú len o svojich členov v rámci svojich možností a prostriedkov ► domovy dôchodcov pre príslušníkov určitej cirkvi. Iné dobrovoľné, či súkromné inštitúcie sú vytvorené len pre poskytovanie určitej pomoci (napr. rozvoz obedov), ďalšie sú zamerané na získavanie prehľadov o potrebách občanov, na získavanie finančných a vecných prostriedkov, ktoré potom rozdeľujú organizáciám zaoberajúcim sa dobrovoľnou pomocou.