Poukazuje na dôsledky problémového správania a navrhuje iné možnosti, pričom zároveň poukazuje na možné sankcie v prípade, že klienti v takomto správaní pokračujú. REŠPEKTOVANIE slobodného rozhodovania klientov má svoje medze pri vážnom obmedzovaní alebo poškodzovaní práv ostatných, keď spoločnosť uplatňuje zábrany alebo udeľuje trest, alebo pri zjavnej neschopnosti klienta svojprávne jednať, kedy spoločnosť preberá zodpovednosť za klienta na seba alebo ju presúva na iné osoby.

Rešpektovanie dôvernosti informácií

V západných krajinách je táto zásada samozrejmá a prísne dodržiavaná. Osobou s prednostným prístupom k informáciám je predovšetkým klient a osobné dáta je možné predávať mimo zariadenia slúžiaceho klientom len s ich výslovným písomným súhlasom, pokiaľ zákon alebo súd nestanovuje inak (napr. trestná alebo nebezpečná činnosť klienta, ale len v prípade oprávnenej obavy z ohrozenia zdravia, života a bezpečnosti iných občanov).
Naproti tomu u nás je prístup cudzích osôb k informáciám ľahší a niekedy tak dochádza ku kolízii so zodpovedným plnením profesionálnych povinností. Súvisí to s tým, že rešpekt voči súkromiu klienta je u nás dosť oslabovaný buď ustálenou paternalistickou praxou, alebo stiesnenými podmienkami v príslušnom zariadení. V praxi západnej sociálnej práce sa ustálilo niekoľko profesionálnych zásad, sprevádzajúcich výkon sociálnej práce. Patria sem napr.: dodržiavanie sféry pôsobnosti sociálnej práce, vedomé využívanie osobnosti v praxi, zachovanie profesionálnej objektivity, rešpekt voči rozdielom medzi ľuďmi, najmä pokiaľ ide o marginálne a menšinové skupiny, celostný prístup ku klientom, rešpektovanie ich dôstojnosti, individuálnosti.
Prístup ku klientele, využívanie silných stránok osobnosti klienta, maximalizácia spoluúčasti klienta, odovzdávanie zručností klientom, priebežnosť vyhodnocovania a zodpovednosti voči klientom.
Z historického hľadiska ani západná sociálna práca nedospela k uznaniu a praktickej aplikácii týchto zásad celkom jednoznačne a bezkonfliktne. Aj v západnom svete došlo v súvislosti s nástupom sociálneho štátu k odosobneniu vzťahu ku klientom, jeho formalizácii a byrokracii, a vo veľkých zariadeniach naviac i k manipulovaniu klientov a k necitlivému rutinnému prístupu k nim. V súčasnosti sa však vo vyspelých štátoch usilujú o prispôsobenie životných podmienok klientov tak, aby sa čo najviac približovali tzv.