rozhovor
- ide o priamy kontakt s klientom – verbálna aj neverbálna komunikácia
- neverbálna komunikácia signalizuje citovú stránku klienta
- rozhovor môže byť:
priamy - nepriamy voľný - riadený (stanovené otázky)
diagnostický, poradenský, individuálny, skupinový

podľa Smekala môžeme dodržať určité fázy:
1. úvodná fáza
- mala by viesť na navodenie prijemnej atmosféry, odbúrať strach, napätie, nepríjemné pocity, navodiť atmosféru dôvery
- využívame pri nej otvorené otázky (napr. sa pýtame na záľuby)

2. vzostupná fáza
- prechod od voľného rozhovoru – priblíženie sa k problému
- snažíme sa udržať dialóg, sledujeme neverbálne signály, až kým sa napätie úplne neuvoľní

3. kulminačná fáza
- nastáva odkrytie jadra problému
- odhaliť príčinu by sme mali spolu s klientom – klient by sám mal odhaliť príčiny problému
- vyhneme sa prejavom ako sú napr. heuréka, tu je pes zakopaný, a pod.

Tieto fázy je potrebné natrénovať. Klient často čaká, že mi odhalíme, kde je chyba, ale našou povinnosťou je iba naviesť ho a on sám si musí problém rozpracovať.

3. dotazník, anketa
- ak chceme zhromaždiť viac názorov, postojov

4. anamnéza, anamnestický dotazník
- odhalenie javov konania jedinca a spätné objasňujeme vývinové udalosti
- rekonštrukcia určitých udalostí z minulosti, ktoré majú vplyv na jedinca
- zisťujeme – zdravotný stav, úrazy, zmeny rodinného prostredia, ...
využívame:
a) subjektívnu anamnézu – konkrétna výpoveď Ţ konkrétny klient
b) objektívnu anamnézu – výpovede najbližších o klientovi, predchádzajúce záznamy

5. analýza produktov jedinca
- zošiť, grafický prejav, pracovné výrobky

6. psychologické testy
- patria len do rúk odborníkom

7. experiment
- nemusíme čakať na to, kým vznikne požadovaný jav, môžeme si ho sami umelo vytvoriť, pripraviť v laboratóriu
- laboratórny experiment nie je objektívny
- terénny a prirodzený experiment je objektívny

8. sociometria
- dobrá metóda, ale háklivá a veľmi citlivá – môže zraniť
- lepšie je voliť pozitívne ako negatívne otázky

Pri vytváraní si charakteristiky o klientovi je potrebné vyvarovať sa tzv. sociálnej percepcie – (haló efekt, prvý dojem, .....).

Kategorizácia rozvoja a poňatia osobnosti jedinca
Osobnosť jedinca – jej rozvoj

Dispozičné rysy (základňa) rozvoja osobnosti jedinca podľa Zdenka Zelusa

1. aktivačno-rozvojová
2. aktivačno-motivačná

1. krátkodobá verzus perspektívna orientácia
negatívna pozitívna
- výchovné pôsobenie je založené na systéme niečo za niečo (čím je dieťa staršie, tým jeho nároky rastú)
- môže negatívne ovplyvniť rozvoj osobnosti dieťaťa
- bolo by vhodnejšie využívať perspektívnu orientáciu – apel na svedomie (všetko, čo robíš, robíš pre seba)
- perspektívna orientácia ženie jedinca k rozvoju vlastnej osobnosti a aj primerané odmeňovanie je preto potrebné

2.