orientácia na chybu verzus orientácia na činnosť, výsledok činnosti
negatívna pozitívna
negatívum
- učitelia zameraní na vyhľadávanie chýb – čo dieťa neurobilo dobre
- dieťa sa naučí, že chyba, omyl, ktorý urobí je trestný a očakáva zaň trest, vplýva to na jeho sebavedomie (znižovanie), je plaché a bojí sa niečo urobiť, pretože očakáva, že urobí chybu
- u detí, kde sa orientuje na chybu, dochádza k postupnému zaostávaniu
pozitívum
- keď dieťa niečo robí a vidím, že tam má chyby, vhodným spôsob ho navediem, aby samo odhalilo, kde urobilo chybu
- netrestám iba usmerňujem
- u detí, kde sa orientuje na činnosť, dochádza k rozvoju kreativity

3. sebaznehodnocujúce verzus aktivizujúce sebapoňatie
negatívna pozitívna
negatívum
- ak sa orientujem na chybu, skôr dochádza k znevažovaniu seba samého a k nedôvere k sebe samému
- potláča osobnostné črty, nedôverujem si, stávam sa pasívnym
- vplyv rodinného prostredia – nedostatočne trpezlivý rodič, rodič = čo som ja nedokázal, dokáže moje dieťa
pozitívum
- aby si dieťa vážilo seba samého, vyhýbame sa porovnávaniu s inými deťmi, ale snažíme sa dieťa ťahať dopredu, napr. každý je v niečom dobrý

Táto dispozícia začala zaujímať psychológov najmä v 50. r. 20. st. a dávala sa do súvislosti s úspechom.

Emočná inteligencia
- v súčasnosti sa jej prikladá vyššia hodnota, než to bolo v minulosti
- schopnosť predrať sa dopredu, ale nenarušiť pri tom vzťahy okolo seba

4. obmedzený verzus rozvinutý jazykový kód
negatívna pozitívna
- základ jazykovej vybavenosti jedinca tvorí rodinné prostredie
negatívum
- u jedincov, kde je obmedzený kód sa v rodinná komunikácia obmedzuje iba na príkazy a zákazy
- jedinec z takéhoto prostredia jazyk sa nepoužíva na bežný kontakt a nesnaží sa rozvíjať slovnú zásobu
pozitívum
- jazyk slúži ako dorozumievací prostriedok

Sebasystém
- základ rozvoja osobnosti
- nazýva sa aj ako jástvo – vytvorenie nášho ega, svoje ja
- socializácia nám tvorí akési sociálne zrkadlo, podľa ktorého si usmerňujeme svoje ja, svoj obraz
- sebauvedomovanie začína od narodenia:
1. uvedomenie si fyzického ja – 1. rok života
2. uvedomenie si psychického ja – 2.-4. rok života (kvalita nášho ja)
3. uvedomenie si sociálneho ja – 12.-13. rok života (puberta) – začlenenie do určitého kolektívu, society
4. sociálne ja – začlenenie sa do kolektívu, už si uvedomujeme, kde patríme
- má 2 zložky
a) sebaobraz – konkrétne predstavy jedinca o sebe
b) sebapojem – dotvára mozaiku našich osobnostných kvalít a dokážeme si v ňom porovnať, čo je potrebné, aby sme splnili očakávania prostredia
- sebapojem vychádza zo sebaobrazu
- generalizácia informácií o našich kvalitách
- v tomto som dobrý a v tomto nie – sme kritický voči sebe

Osobnosť andragóga a sociálneho pracovníka

- každá profesia má zostavený súbor požiadaviek na pracovníka tzv.