Pedagogická psychológia (poznámky)

Dejiny pedagogickej psychológie


- ako veda sa pedagogická psychológia začala formovať koncom 19. st.
- pôsobili na ňu:
o aplikovaná pedagogika – prof. Neumann
o všeobecná psychológia – Wilema Wunda
- r. 1884 – 1. pedagogická – psychologická učebnica – Meyer (zaoberal sa najmä časopiseckou prácou)

Čechy

- rozvoj pedagogickej psychológie – zač. 20. st. – r. 1910 = vydaná 1. psychológia, ktorá sa zaoberala pedagogickou psychológiou
- prínos pre rozvoj = F. Krejči, F. Čada
Čada – na jeho podnet vznikol v Prahe Pedagogický ústav a aj Združenie pre výskum dieťaťa
Krejči – autor 6. zv. psychológie
Otakar Chlup
Václav Příhoda – do 1988 boli jeho VŠ skriptá Ontogenetická psychológia jedny z najžiadanejších

Slovensko

prof. Jurovský – Filozofická fakulta UK BA – 1. priekopník
- pod jeho vplyvom vznikali katedry psychológie na VŠ
r. 1934 vydal Psychologické základy výchovy (dielo)
Ako vychovávať dieťa a mládež – problematika výchovy dieťaťa na Slovensku (populárna aj medzi laikmi)
- r. 1957 – Konferencia slovenských psychológov - Smolenice
- tu sa vyčlenili psychológovia, ktorí sa začali zaoberať pedagogickou psychológiou, bolo stanovené, kde sa vytvoria laboratóriá, kde a ako sa budú robiť experimenty,...
- vznikla roztrieštenosť a slovenskí psychológovia sa rozdelili na 4 smery, skupiny:

Smery aktivít pedagogických psychológov na Slovensku:
1. Teoretické otázky pedagogickej psychológie
Pardel, Koščo, Hvozdík (problematika školskej psychológie, neúspechy v školách), Ďurič, Grác, Štefanovič

2. Výskumy zamerané na žiakov
Kollárik (psychológia skúška), Jurčo, Blašková (vedúca experimentu zisťovania vedomostí u žiakov 9. ročníka – dejepis, matematika, slovenčina, fyzika), Klindová (schopnosti detí ml. školského veku), Hvozdík, Ďurič, Kačáni

3. Výskumy zamerané na rodičov
Glázerová, Štefanovič (vzťah medzi učiteľom a žiakom), Ďurič – Pedagogická psychológia – vysokoškolská učebnica vysokej kvality

4. Učebnicová tvorba
Ďurič, Pardel, Kačáni, Štefanovič

Súčasnosť

Pedagogický psychológovia na Slovensku sú združení na konkrétnych fakultách vysokých škôl. Aktuálnou otázkou - tvorivosť a metódy, techniky rozvoja tvorivosti – sa zaoberajú najmä manželia Zelinovci.

Kačáni sa zaoberá problematikou motivácie a aktivácie jedinca vo vyučovacom procese.

Predmet sociálnej psychológie
- nie je možné ho úplne presne vymedziť
- vychádza z rôznych vzťahov o ostatnými psychológiami a pedagogikami, ale čerpá poznatky najmä zo všeobecnej psychológie a z vývinovej psychológie. Ďalej čerpá zo sociálnej psychológie – vzťahy, interakcie Ţ pedagogická psychológia = interakcia medzi učiteľom a žiakom, konflikty v rámci školského prostredia, a z pedagogiky – učiteľ nielen vzdeláva, ale aj pôsobí na psychickú stránku žiaka. Pedagogická psychológia berie do úvahy prostredie, ktoré vplýva na žiaka.

Pedagogická psychológia je špeciálna veda o psychologických zákonitostiach výchovno-vzdelávacieho procesu a je hraničnou vedou medzi pedagogikou a psychológiou. Patrí medzi psychologické vedy a pomáha praktickej oblasti.

Systém pedagogickej psychológie – štruktúra

1. všeobecné otázky pedagogickej psychológie (problematika)
dejiny, metódy, učenie sa, pedagogický proces

2. špeciálne otázky pedagogickej psychológie
psychológia výchovy – zahŕňa nielen výchovu detí, ale aj všetky stupne výchovy
psychológia vyučovania a vzdelávania
liečebná a špeciálna pedagogická psychológia – hraničí s medecínou

Aký význam má pedagogická psychológia pre andragóga

1. orientácia v zložitých a rozmanitých situáciách výchovno-vzdelávacej práce (neberieme túto prácu ako rutinnú, pretože nie sme laici)
2. pomôcť andragógovi rozpracovať a lepšie poznať psychologické teórie – najmä otázky učenia sa, formovania osobnosti, otázky motivácie , senzomotoriky, intelektu,.....
A) pomáha dôsledne poznať klienta
B) pomáha lepšie komunikovať s klientom (pôsobiť naňho, pomáhať mu vytvárať si názor)
C) pomáha zhodnotiť podmienky, v ktorých klient žije a pôsobí; situácie, ktoré ho obklopujú
D) navrhnúť zmeny, ktoré mu pomôžu
E) pomáha poznať samého seba, sebapoznanie, sebareflexia, autoregulácia, pomáha uvedomiť si, že predpokladom bohatého života sme mi sami

Metódy pedagogickej psychológie

Prispievajú a pomáhajú plniť význam pedagogickej psychológie. Základnými metódami sú:

1. pozorovanie
- plánované, systematické
- najjednoduchšia metóda pri práci s klientom
- je dobré dopredu si pripraviť pozorovací arch = čo chcem pozorovať (môžem použiť napr. kameru), zvoliť si spôsob získavania a zhrnutia poznatkov

2.

rozhovor
- ide o priamy kontakt s klientom – verbálna aj neverbálna komunikácia
- neverbálna komunikácia signalizuje citovú stránku klienta
- rozhovor môže byť:
priamy - nepriamy voľný - riadený (stanovené otázky)
diagnostický, poradenský, individuálny, skupinový

podľa Smekala môžeme dodržať určité fázy:
1. úvodná fáza
- mala by viesť na navodenie prijemnej atmosféry, odbúrať strach, napätie, nepríjemné pocity, navodiť atmosféru dôvery
- využívame pri nej otvorené otázky (napr. sa pýtame na záľuby)

2. vzostupná fáza
- prechod od voľného rozhovoru – priblíženie sa k problému
- snažíme sa udržať dialóg, sledujeme neverbálne signály, až kým sa napätie úplne neuvoľní

3. kulminačná fáza
- nastáva odkrytie jadra problému
- odhaliť príčinu by sme mali spolu s klientom – klient by sám mal odhaliť príčiny problému
- vyhneme sa prejavom ako sú napr. heuréka, tu je pes zakopaný, a pod.

Tieto fázy je potrebné natrénovať. Klient často čaká, že mi odhalíme, kde je chyba, ale našou povinnosťou je iba naviesť ho a on sám si musí problém rozpracovať.

3. dotazník, anketa
- ak chceme zhromaždiť viac názorov, postojov

4. anamnéza, anamnestický dotazník
- odhalenie javov konania jedinca a spätné objasňujeme vývinové udalosti
- rekonštrukcia určitých udalostí z minulosti, ktoré majú vplyv na jedinca
- zisťujeme – zdravotný stav, úrazy, zmeny rodinného prostredia, ...
využívame:
a) subjektívnu anamnézu – konkrétna výpoveď Ţ konkrétny klient
b) objektívnu anamnézu – výpovede najbližších o klientovi, predchádzajúce záznamy

5. analýza produktov jedinca
- zošiť, grafický prejav, pracovné výrobky

6. psychologické testy
- patria len do rúk odborníkom

7. experiment
- nemusíme čakať na to, kým vznikne požadovaný jav, môžeme si ho sami umelo vytvoriť, pripraviť v laboratóriu
- laboratórny experiment nie je objektívny
- terénny a prirodzený experiment je objektívny

8. sociometria
- dobrá metóda, ale háklivá a veľmi citlivá – môže zraniť
- lepšie je voliť pozitívne ako negatívne otázky

Pri vytváraní si charakteristiky o klientovi je potrebné vyvarovať sa tzv. sociálnej percepcie – (haló efekt, prvý dojem, .....).

Kategorizácia rozvoja a poňatia osobnosti jedinca
Osobnosť jedinca – jej rozvoj

Dispozičné rysy (základňa) rozvoja osobnosti jedinca podľa Zdenka Zelusa

1. aktivačno-rozvojová
2. aktivačno-motivačná

1. krátkodobá verzus perspektívna orientácia
negatívna pozitívna
- výchovné pôsobenie je založené na systéme niečo za niečo (čím je dieťa staršie, tým jeho nároky rastú)
- môže negatívne ovplyvniť rozvoj osobnosti dieťaťa
- bolo by vhodnejšie využívať perspektívnu orientáciu – apel na svedomie (všetko, čo robíš, robíš pre seba)
- perspektívna orientácia ženie jedinca k rozvoju vlastnej osobnosti a aj primerané odmeňovanie je preto potrebné

2.

orientácia na chybu verzus orientácia na činnosť, výsledok činnosti
negatívna pozitívna
negatívum
- učitelia zameraní na vyhľadávanie chýb – čo dieťa neurobilo dobre
- dieťa sa naučí, že chyba, omyl, ktorý urobí je trestný a očakáva zaň trest, vplýva to na jeho sebavedomie (znižovanie), je plaché a bojí sa niečo urobiť, pretože očakáva, že urobí chybu
- u detí, kde sa orientuje na chybu, dochádza k postupnému zaostávaniu
pozitívum
- keď dieťa niečo robí a vidím, že tam má chyby, vhodným spôsob ho navediem, aby samo odhalilo, kde urobilo chybu
- netrestám iba usmerňujem
- u detí, kde sa orientuje na činnosť, dochádza k rozvoju kreativity

3. sebaznehodnocujúce verzus aktivizujúce sebapoňatie
negatívna pozitívna
negatívum
- ak sa orientujem na chybu, skôr dochádza k znevažovaniu seba samého a k nedôvere k sebe samému
- potláča osobnostné črty, nedôverujem si, stávam sa pasívnym
- vplyv rodinného prostredia – nedostatočne trpezlivý rodič, rodič = čo som ja nedokázal, dokáže moje dieťa
pozitívum
- aby si dieťa vážilo seba samého, vyhýbame sa porovnávaniu s inými deťmi, ale snažíme sa dieťa ťahať dopredu, napr. každý je v niečom dobrý

Táto dispozícia začala zaujímať psychológov najmä v 50. r. 20. st. a dávala sa do súvislosti s úspechom.

Emočná inteligencia
- v súčasnosti sa jej prikladá vyššia hodnota, než to bolo v minulosti
- schopnosť predrať sa dopredu, ale nenarušiť pri tom vzťahy okolo seba

4. obmedzený verzus rozvinutý jazykový kód
negatívna pozitívna
- základ jazykovej vybavenosti jedinca tvorí rodinné prostredie
negatívum
- u jedincov, kde je obmedzený kód sa v rodinná komunikácia obmedzuje iba na príkazy a zákazy
- jedinec z takéhoto prostredia jazyk sa nepoužíva na bežný kontakt a nesnaží sa rozvíjať slovnú zásobu
pozitívum
- jazyk slúži ako dorozumievací prostriedok

Sebasystém
- základ rozvoja osobnosti
- nazýva sa aj ako jástvo – vytvorenie nášho ega, svoje ja
- socializácia nám tvorí akési sociálne zrkadlo, podľa ktorého si usmerňujeme svoje ja, svoj obraz
- sebauvedomovanie začína od narodenia:
1. uvedomenie si fyzického ja – 1. rok života
2. uvedomenie si psychického ja – 2.-4. rok života (kvalita nášho ja)
3. uvedomenie si sociálneho ja – 12.-13. rok života (puberta) – začlenenie do určitého kolektívu, society
4. sociálne ja – začlenenie sa do kolektívu, už si uvedomujeme, kde patríme
- má 2 zložky
a) sebaobraz – konkrétne predstavy jedinca o sebe
b) sebapojem – dotvára mozaiku našich osobnostných kvalít a dokážeme si v ňom porovnať, čo je potrebné, aby sme splnili očakávania prostredia
- sebapojem vychádza zo sebaobrazu
- generalizácia informácií o našich kvalitách
- v tomto som dobrý a v tomto nie – sme kritický voči sebe

Osobnosť andragóga a sociálneho pracovníka

- každá profesia má zostavený súbor požiadaviek na pracovníka tzv.

profesiogram

Profesiogram – súbor požiadaviek a analýza danej činnosti
- zahŕňa tieto požiadavky:
1. profesionál – potreba kvalifikácie na danú prácu
2. vedieť využívať metodiku, didaktiku v danom povolaní
3. osobnostné a charakterové vlastnosti

Čo sa vyžaduje o osobnosti andragóga
1. osobnostne zrelý jedinec
- zodpovedný za svoje činy, má ustálený názor, nie je materiálne závislý od rodiny
- podľa S. Kučerovej sa vyznačuje týmito vlastnosťami:
a) autentičnosť - niečo prirodzené, rozvinuté vedomie a sebaúcta = zdravý postoj k sebe
b) tvorivosť – originálny a pružný v práci
c) sloboda – človek sa musí cítiť slobodný aj vo svojom vnútri
= zodpovednosť = poznanie práv a povinností
- mnohostranný, vyrovnaný, harmonický typ

2. duševne zdravý jedinec
- len duševne zdravý jedinec môže vychovávať duševne zdravých jedincov
- je to ťažké zhodnotiť
- posudzuje sa jeho schopnosť zvážiť skutočnú realitu, vzťah k ľuďom – občas chce byť každý sám, aby prehodnotil napr. zmysluplnosť svojho života

Ďalšie požiadavky na andragóga na základe výskumu

1. primerané posúdenie reality
a) zdôrazňuje sa – rýchle a adekvátne reagovanie a rozhodovanie
b) samostatnosť
c) pohotovosť, pružnosť, tvorivosť
d) citová stabilita, energickosť

2. snaha po sebapoznaní
sebareflexia
- prehodnotenie osobnostných vlastností a profesionálna príprava
- vedie k zamyslenie nad sebou a vychádza k spoznaniu a snahe zmeniť svoje chyby

3. schopnosť ovládať svoje konanie
- súvisí s emocionalitou, temperamentom
- u andragóga nie sú vhodné silné emocionálne prejavy

4. tvorivosť a iniciatíva
- každý nový prínos k riešeniu problému

5. schopnosť vytvárať pozitívne emocionálne väzby
- pozitívny vzťah k ľuďom, dôvera, spolupatričnosť
- interpersonálna inteligencia – 1. miesto v sociálnej práci
- aby sme dokázali zvládať emócie – odraz v empatii
- kladú sa morálne nároky na osobnosť andragóga

6. odolnosť voči záťaži
- zač. 20. t. sa začali lekári venovať sociálnym pracovníkom, lekárom, ...
- v týchto profesiách dochádza okrem chronického napätia ak k tzv. BURN OUT syndrómu (1970), čiže k vyhasínaniu – vzniká najmä u ľudí, ktorí sú v neustálej interakcií s inými ľuďmi a na jeho odstránenie treba hľadať zdroje, kde si človek obnoví sily, načerpá novú energiu

7. zmysel pre humor
- mal by byť adekvátny, pretože môže viesť k zľahčeniu situácie

8.

schopnosť optimálnej komunikácie
- tu platia nasledovné zásady:
a) ak má niekto iný názor, nič sa nedeje
b) aby išlo o dialóg
c) nemali sme posledné slovo
d) aby sme si nemysleli, že iba mi máme pravdu
e) najprv sa snažím nájsť klady a až potom zápory
f) vyjadrenie kritiky – veľmi dôležité je zvoliť si spôsob, ktorým sa nedotkneme ega druhého človeka, využívam opisnú formu – napr. keby......

Typológia osobnosti sociálneho pracovníka

1. podľa Pavlova
a) sangvinik
b) cholerik
c) melancholik
d) flegmatik

2. podľa Ďuriča
a) nadšenec
– človek, ktorý veľa úsilia vynakladá na poznanie nového, poznatkov, metód,....
– netrpezlivý, neustále „behá“, chce, aby bolo všetko čo najskôr

b) podozrievavý a nedôverčivý
- hľadá chyby a nedostatky, všetko čo mu ubližuje
- je proti modernizácii – nedôveruje

c) ľahostajný
- nedôverčivý, stojí v strede - i sem ani tam, nevie sa rozhodnúť

d) uvažujúci
- dokáže zhodnotiť triezvo, čo mu pomáha a čo nie

3. podľa Rogersa
a) kongruentný typ (prirodzený)
- objektívne vie zvážiť, čo je alebo nie je spravodlivé
- dokáže sa do človeka prepracovať
- vystupuje v roli starostlivého rodiča

b) akceptujúci typ
- akceptuje klienta takého aký je
- nechce prerábať – buď ho prijmem alebo nie

c) empatický typ
- zakladá sa na vcítení sa
- dokáže o citoch komunikovať a analyzuje to s klientom
- pozerá sa na problém očami klienta, čo nie je vždy dobré

Psychológia tvorivosti

Zelina, M.: Tvorivosť – piata dimenzia

Tvorivosť - najšpecifickejší ľudský spôsob riešenia problémov
- tvorivé je len to, čo je nové – originálne a hodnotné
- súbor schopností u človeka, schopnosť niečo vytvoriť

(človek je určený priestorovo a fyzikálne 3 dimenziami, 4. dimenziou je čas)

Axiómy tvorivosti:

1. tvorivý môže byť každý človek
- dieťa, mentálne postihnutý človek, starý človek – líši sa iba stupeň tvorivosti

2. tvorivosť sa môže prejavovať v každej činnosti (napr. varenie)

3. tvorivosť je možné rozvíjať – je cvičiteľná

4. tvorivosť je „ťažká práca“
- napr. musíme niečo vedieť a až potom na to nadstavujeme, musíme mať určitý základ

- ak si axiómy otočím opačne, má to negatívny vplyv

Úrovne tvorivosti:

1. mikroúroveň
- keď má nápad, riešenie úžitok iba pre daného jedinca

2. makrokreatívna úroveň
- nápad ocení viac ľudí (skupina od 30 do 100 ľudí)

3. megakreatívna úroveň
- nápad ocení napr. celý národ

Súhrn schopností tvorivosti:

1. senzitivita ku problémom
- citlivo pristupovať k danej veci, problému a riešiť ho

2. fluencia
- plynulo produkovať veľké množstvo myšlienok
- napr. metóda BRAIN STORMING

3. flexibilita (pružnosť)
- schopnosť produkovať odlišné myšlienky, zmeniť prístupy k problém

4. originalita
- schopnosť produkovať originálne myšlienky

5.

elaborácia
- schopnosť starostlivo myšlienku prepracovať zo všetkých strán

6. redefinícia
- schopnosť vnímať aj definovať problém inak ako tradične

Etapy tvorivého procesu
- zavedené v roku 1926

1. preparácia
- prípravná fáza
- zber informácií o danom probléme, scelenie stratégie riešenia

2. inkubácia
- obdobie útlmu
- nič s tým nerobím, len si to nechám uložiť v hlave

3. iluminácia
- osvietenie, objavenie nového nápadu

4. verifikácia
- overenie, kritické zhodnotenie prínosu

Tvoriví jedinci väčšinou pochádzajú z tvorivého prostredia (benevolentnejšie prostredie, podnecujúce tvorivú aktivitu, ....). Menej tvoriví jedinci vychádzajú z prostredia, ktoré je málo podnetné. Vo vzťahu k tvorivým jedincom sa dostaneme do rôznych situácií – (napr. učiteľ zaskočený vedomosťami žiaka, by ho nemal brzdiť, ale práve naopak podporiť v rozvoji). Tvorivosť sa dá rozvíjať (mládež – hravé aktivity, Brain Storming – výbuch mozgov; treba zabezpečiť dobrú sociálnu klímu – posmievanie, kritika, argumentácia; WRITING – chŕlenie myšlienok, ktoré sa zapisujú a vylučovaním sa spracúvajú). J. Čap – PHILIP 66 odporúča použiť, dosť sa využíva táto metóda v tímovej práci.

Motivácia (bližšie si to pozrieť)
- v tvorivosti zohráva veľkú úlohu
- je na každom, aby tvorivo myslel
vnútorná motivácia – (robím to preto, lebo chcem)
- využívať metódy zo sociálnej psychológie a využívať ich na rozvoj sociálnej klímy
vonkajšia motivácia - vplývajú vonkajšie činitele
- nie je až taká dôležitá, kým ju nezvnútorníme
Je dobré vnášať prekvapivosť. Riešiť problémové úlohy a učiť sa prostredníctvom stanovenia problému.

Tvorivá osobnosť – vlastnosti:

1. zvedavosť
- túžba po niečom pátrať, poznať, hrať sa s myšlienkami

2. predstavivosť
- sila intuitívne pochopiť niečo, dôraz na snívanie v obrazoch, fantazijné predstavy

3. zložitosť
- výzva pre daného jedinca riešiť zložité problémy alebo nápady

4. riskovanie
- schopnosť vystaviť sa nebezpečenstvu zlyhania, neúspechu, chýb

Faktory rozvoja tvorivosti

1. rozbitie predsudkov – dá sa to len sa do toho musíme pustiť
2. uvedomenie si významu tvorivosti
3. rozvoj technológie a metód tvorivosti
4. sebavýchova a formovanie vlastnosti tvorivej osobnosti
5.

dobrá pracovná klíma (prostredie)

Vyučovanie – vyučovací proces (Ďurič, Čap – poznatky)

Vyučovanie
- proces, pri ktorom dochádza k zámernému a systematickému pôsobeniu učiteľa na žiaka
- Čap zdôraznil, že ide aj o neustálu interakciu medzi učiteľom a žiakom
- vzniká výkon zo strany učiteľa aj žiaka
(podklady = prefotené materiály, treba sa zamerať aj na únavu)

Psychologická koncepcia vyučovacieho procesu v európskej tradícií

1. koncepcia výchovy vychádzajúca z asocianististickej psychológie
- výchovu chápeme ako analýzu a syntézu pocitov a vnemov
- nové asociácie (predstavy, idey) vznikajú na základe asociačných zákonov
- táto koncepcia je považovaná za klasický model výchovy
- (základom všetkého sú naše pocity a vnemy a na základe ich analýzy všetko funguje)

2. koncepcia výchovy zvýrazňujúca kognitívnu aktivitu žiaka
- založená na rozvíjaní všetkých poznávacích procesov
- zároveň sa kladie dôraz na aktivitu žiaka – mal by byť schopný hľadať literatúru a zdroje informácií, .....

3. koncepcia výchovy rozvíjajúca myšlienkové operácie žiakov
- podstata nie je v predkladaní hotového pojmu, ale naučiť žiaka odhaľovať podstatu na základe určitých vzťahov
- učenie je založené na riešení problémov
- zdôrazňuje sa samostatnosť žiaka

4. koncepcia výchovy, ktorá stimuluje bádateľskú aktivitu žiaka
- samostatnosť, bádateľské, výskumnícke aktivity študentov
- dôraz sa kladie na aktivitu žiaka a učiteľ je len akýsi manažér tejto aktivity
- odporúča sa konštruovanie, tvorenie, projekty

Americká tradícia – porovnanie s európskou

Anglosaská literatúra uvádza 4 modely:
1. odovzdávanie vedomostí
- najaktívnejšiu úlohu má učiteľ, ktorý odovzdáva hotové vedomosti

2. induktívne otázky
- úlohou vyučovania je kladenie otázok tak, aby na fakty žiak prišiel sám

3. interperosnálne učenie
- zameraný na medziľudské vzťahy
- dôraz sa kladie na zážitkové učenie
- predstavitelia – humanistický psychológovia

4. syntetické vyučovanie
- ide o zosúladenie všetkých pozitív z predchádzajúcich modelov

Je veľmi dôležité, aby klient u nás cítil nadšenie a entuziazmus.

Psychológia výchovy – rodina a výchova

Prostredie:
1. mikroprostredie – (rodina, rovesníci, školská trieda)
2. mezoprostredie – (obec, sídlisko, región)
3. makroprostredie – (krajina, daná doba)

Najviac zasahuje do života človeka rodina, a to:
a) rodina s podnetným prostredím
b) rodina s nepodnetným prostredím
=
Vzdelanie rodičov, materiálne zabezpečenie rodiny, kvalita výchovného prostredia = harmonická, disharmonická rodina


V súčasnosti dochádza k návratu k viacgeneračným rodinám, čo niekedy vyústi k narušeniu vzájomných rodinných vzťahov. Rodina v 20. st. prechádza viacerými zmenami. Môže byť úplná, neúplná, rozvrátená, rozvedená. Kvalita rodiny ovplyvňuje zdravý vývin osobnosti človeka. Dopad na rodinu majú aj vonkajšie činitele, ako sú napr.

ekonomické, tradície – kde bývame (mesto, obed).

Neúplná disharmonická rodina – najproblematickejšia. Chýba 1 z členov rodiny rodič). Snaha rodiča nahradiť toho chýbajúceho. Chýba vzor, model druhého pohlavia.

Výchova mimo rodiny – ústav, náhradná rodičovská výchova Ţ zapríčiňuje vznik tzv. psychickej deprivácie = nedostatok citových podnetov (vek od 6. do 15. m.). Citové prejavy, ich výraz je poruchový, deti sú menej prítulné, neadekvátne reagujú na podnety.

V súčasnosti, 20. st., zaviedol Matej Ček pojem psychická subdeprivácia – vzniká u dieťaťa, ktoré vyrastá v úplnej rodine, ale má sťažené podmienky po stránke emočnej – napr. prílišná zamestnanosť matky, ...).