Dnes je dôraz kladený predovšetkým na to, ako sa učiť, získať schopnosť učiť, spôsob získavať, triediť informácie, ktoré sa neustále menia a sledujeme ich trvalý nárast.

2. Vývoj sociológie výchovy

Od konca 19. storočia datujeme počiatky rozvoja sociálnej pedagogiky. Priekopníkmi boli Barth a Natorp, podľa ktorých človek nemá byť chápaný ako indivíduum, ale prostredníctvom spoločenských celkov, v ktorých sa vytvára jeho individuálny vnútorný život. Sociálne celky sú považované za základ skutočnosti, sú predmetom výchovy a na ne vzťahuje svoje pozorovania sociálna pedagogika. Podľa Natorpa sa spoločnosť javí ako prostriedok výchovy alebo ako výchovný cieľ a to určuje rôzne zamerania sociálnej pedagogiky. Úlohou sociálnej pedagogiky je potom vytyčovať ideál človeka, výchovné ciele, prostriedky a návody na ich dosiahnutie. V súvislosti s rozvojom sociologických metód, ktoré preberala i pedagogika sa postupne rozvíjala sociologická pedagogika. Výchovu vnímala ako stránku kolektívneho života a ako metodickú socializáciu mladej generácie, čiže pôsobenie dospelej generácie na tých, ktorí ešte nie sú zrelí pre spoločenský život. Cieľ výchovy stanovila utvárať jedinca prispôsobeného celku, čiže taký typ človeka, aký si vyžaduje spoločnosť (Durheim). Z jej podnetu vzniká pedagogika prostredia, kde sú do pedagogiky zaradené opatrenia sledujúce zrelosť človeka, sleduje vzťahy medzi výchovnými inštitúciami a chovancami, rieši problematiku socializácie dieťaťa pomocou výchovy.
Carl Weiss delí spoločenskú skutočnosť na 1. Oblasť skupinového života, 2. Kultúru ( súhrn podmienených absolútnych hodnôt) a 3. Duchovný život človeka. Z tohoto delenia vyplývajú aj druhy výchovy zamerané: biologicky, sociálne a duchovne a tým vytvárajú tri druhy výchovných procesov: starostlivosť, socializácia a vzdelávanie. Podľa Gallu je starostlivosť všetko, čo človek získa k ochrane a rozvíjaniu fyzických a psychických síl svojej osobnosti. Socializácia je všetko, čo človeka podriaďuje spoločnosti, platným mravom a normám. Vzdelanie je všetko, čo rozvíja autonómnu osobnosť a prebúdza snahu po poznaní kultúrnych hodnôt a ideí.
Podľa Kozela sociológia výchovy sa zameriava na výchovu ako najširšiu a najvýznamnejšiu pedagogickú kategóriu a aplikuje sociologické metódy skúmania spoločenskej skutočnosti. Ako veda, ktorá aplikuje sociologické poznatky na pedagogiku je pomocnou vedou pedagogiky. Problematika sociologickej pedagogiky, pedagogickej sociológie a sociológie výchovy sa vzájomne prekrývajú.
Vzťah sociológie a pedagogiky - pedagogika využíva socg.