poznatky, aby lepšie spoznala zákonitosti výchovného procesu a sociológia vniesla do pedagogiky socializáciu alebo sociálnu adaptáciu dieťaťa, či človeka. Navzájom sú si pomocnými vedami, obe skúmajú pojmy výchovy a spoločnosti.
Inštitucionálny vývoj datujeme u nás od r. 1964, keď v Československej sociologickej spoločnosti vznikla sekcia sociológie rodiny a v októbri sekcia pedagogickej sociológie. V r. 1967 bolo založené Laboratórium sociálneho výskumu mládeže. Na Slovensku pôsobí v rámci Slovenskej akadémiu vied Sociologický ústav a v rámci neho sekcia sociológie rodiny a sociológie výchovy. V rámci Ústavu informácií a prognóz školstva Ministerstva školstva SR pôsobí oddelenie analýz a výskumu mládeže, kde vydávajú napr. časopis Mládež a spoločnosť. 3. Metódy teoretického výskumu v sociológii výchovy

Skúmanie výchovy a vzdelávania ako spoločenskej skutočnosti vychádza zo spoločenskej podmienenosti výchovy.
V socg. výchovy rozoznávame 4 typy výskumných procesov (Charles Peters):
1. filozofický typ - racionalizačný princíp a generalizácia
2. historická metóda
3. vedecká metóda - empirický výskum - zásady evidencie faktu, kontroly a precíznosti
4. analytická metóda
Metódy výskumu - konkrétne porovnávacie výskumy, experimentálne výskumy, štúdium sociálnych štruktúr, funkcionálny rozbor: pozorovanie, štandardizované a neštandardizované rozhovory, interview, besedy, dotazníky, ankety, projektívne testovacie techniky, sociometria.
Techniky spracovania údajov: štatistické charakteristiky, výberové metódy - korelačné, parametrické a neparametrické techniky.
Osobitné miesto má sociometria, ktorej autorom je Jakub Moreno. V priebehu 1. svetovej vojny skúmal príťažlivosť a odpudivosť v postojoch členov skupín vojakov na základe voľby a hodnotenia pozícií jednotlivých členov. Sledoval stupeň integrovanosti, pozície členov, štruktúru, jej zmeny, priebeh procesov, hierarchie hodnôt.
Osobitné miesto získala sociometria vo výskumoch socg. výchovy. Uplatňuje sa sociometrické pozorovanie na základe vonkajších prejavov správania, sociometrický experiment v podobe psychodrámy alebo sociodrámy, sociometrický prieskum z hľadiska názorov členov skupiny na 1. vlastné postavenie; 2. postavenie ostatných členov podľa skupinovej mienky; 3. vlastné vzťahy k ostatným členom skupiny.