Sekundárna socializácia - ide o socializačné procesy v povolaní, kultúre, v priebehu zmien v živote.
Priebeh procesu socializácie: podľa Ondrejkoviča (1995) prebieha v troch vývojových etapách, ktoré sa navzájom prelínajú a nie celkom kryjú s biologickým vývojom človeka. 1. Etapa je fázou sociabilizácie a začínajúcej individualizácie, 2. etapa je fázou individualizácie a personalizácie a 3. etapa je fázou enkulturácie a societizácie, kde druhým najvýznamnejším socializačným činiteľom popri rodine je škola.
Podľa Childa je dnes socializácia definovaná ako proces, prostredníctvom ktorého indivíduum od narodenia s enormne širokými variáciami možností správania je vedené k výchove svojho faktického správania, oveľa užšie ohraničeného, pričom hranice bežného a akceptovateľného správania určujú normy skupín, ku ktorým jednotlivec patrí. Socializácia je potom chápaná ako celoživotný proces, delíme ju na primárnu a sekundárnu (vo vyššom veku). Prebiehajú diskusie či je proces socializácie len prispôsobovaním sa, alebo aj prekonávaním sveta. Socializáciou sa zabezpečuje kontinuita v kultúrnom spoločenskom procese vývoja ľudstva, v odovzdávaní poznatkov z generácie na generáciu. Ale je to zároveň proces, v ktorom dochádza ku obohacovaniu kultúrneho dedičstva predchádzajúcich generácií a vzniku nových kultúrno-spoločenských hodnôt ľudstva. Dôvodom sú kvalitatívne iné podmienky súčasnosti, kde patrí silný vplyv masovej kultúry, rast konformity a narastajúci konsenzus, ako aj globalizačné tendencie vývoja sveta.

5. Makrosociálne a mikrosociálne determinanty výchovy

Socg. výchovy študuje makro- i mikrosociálne determinanty výchovy. Makrosociálne - vyplývajú zo skutočnosti, že výchova je súčasťou sociálnej skutočnosti, má spoločenské pôsobenie a funguje tiež ako spoločenský jav.
- výchova je súčasť spoločenského procesu, ktorý študuje socg. výchovy pri poznávaní spoločnosti a zákonitostí jej fungovania.
- štúdium riadenia a správy škôl a školských sústav vo vzťahu k ostatným spoločenským inštitúciám a štúdium profilu žiaka, študenta ako produktu školského vzdelávania z hľadiska spoločnosti, jej potrieb a ideálov.
- ovplyvňuje procesy výchovy vcelku.
Mikrosociálne determinanty - štúdium konkrétnych škôl, tried, vzťahu učiteľa a dieťaťa, učebných plánov a výsledkov výchovného pôsobenia, vzťahy rodiny a školy.
- umožňujú priamy alebo sprostredkovaný výchovný účinok na jedinca, podstatne ovplyvňujú socializačný proces, priebeh socializačného procesu jedinca v skupine.
Skupina - určité množstvo ľudí, ktorí sú spätí systémom vzťahov regulovaných prostredníctvom inštitúcií, majú určité spoločné hodnoty a odlišujú sa od iných zoskupení (Szcepański, 1966).