výchovy môžeme venovať: vzdelanostnej úrovni rodiny, pričom jej zdroje sú jednak v škole ale aj v samotnej rodine (podmienky na rozvíjanie poznávania v rodinnom prostredí - domáca knižnica, záujmy členov rodiny, hra na hudobnom nástroji a pod.) alebo sú tieto zdroje vzdelávania v širšej komunite (miestna knižnica, kultúrne prostredie a jeho vybavenosť a pod.
morálke rodiny - vnútrorodinné vzťahy a vzťahy k ostatným ľuďom, spoločenským útvarom, jej účasť na verejnom živote, otázka politickej príslušnosti a ideovej orientácie.
Ďalšími výskumnými problémami socg rodiny je skúmanie školského prospechu a hmotnej úrovne rodiny, profesijná príprava na budúce povolanie alebo aj výkon pracovnej činnosti v rámci rodiny (vplyv priemyselnej revolúcie a súčasná rodina na Slovensku - živnostníci, drobní podnikatelia, súkromne hospodáriaci roľníci. S tým súvisia napr. aj otázky výskumu rozdielov medzi rodinou v meste a na vidieku, otázky izolácie rodiny od prostredia a opačne rozpad rodiny, ktorá sa stáva miestom na nocľah a príležitostné stretávanie sa jej členov.
Vplyv masovokomunikačných médií na život rodiny - návrat rodiny do domácnosti, miestom kultúrneho vyžitia (alebo izolácia členov rodiny - 2-3 televízne prijímače). V súčasnosti je dôležitou oblasťou záujmu socg. rodiny kríza rodiny, kde sa zvyšuje počet rozvodov a rozchodov a sleduje sa ich dopad na dieťa. (Čečetka, 1965)
Ďalšími hraničnými disciplínami sú socg. učiteľstva a socg. žiakov.




7. Aktuálne výskumné problémy sociológie výchovy - rovnosť vzdelávacích príležitostí a jazyková a sociálna podmienenosť vzdelávateľnosti

a) rovnosť vzdelávacích príležitostí je jedným z najfrekventovanejším problémov socg. výchovy. Ide o riešenie problému ako a prečo sa môžu alebo nemôžu vzdelávať ľudia z rozdielnych sociálnych vrstiev, tried, etnických, rasových, náboženských alebo iných skupín, rozdielneho pohlavia a pod. Vzdelávacie dráhy mladých ľudí sa odlišujú nielen v závislosti na individuálnych dispozíciách k učeniu, ale tiež v závislosti na príslušnosti k určitej skupine (napr. v USA - problém vzdelávania černošských detí, v Európe - vysoký podiel detí z rodín imigrantov).
Ženy a dievčatá vo vzdelávacom systéme - mimo športu a telesnej výchovy, súčasné školstvo systematicky nerozlišuje medzi dievčatami a chlapcami. Dievčatá sa zvyčajne lepšie učia, dnes i viac študujú na vysokých školách. Podľa výskumov v USA chlapci 2x častejšie ako dievčatá neukončia stredné školy a sú umiestňovaní do zvláštnych škôl. Skutočnosť, že je prevaha študujúcich žien v pregraduálnej i postgraduálnej forme štúdia je výsledkom širších zmien vo vzájomnom postavení mužov a žien, „premena mužskej role“, zvýšená nezamestnanosť mužov, živiteľom rodiny už nemusí byť muž.(Ale: napriek vyššiemu počtu študujúcich žien, vyučuje viac mužov - profesorov). b) jazyková a sociálna podmienenosť vzdelávateľnosti - začiatkom 60. Rokov bola publikované teória Basila Bersteina, podľa ktorej schopnosť mladých ľudí učiť sa závisí nielen na ich individuálnych dispozíciách, ale tiež na rozvinutosti ich jazykovej kompetencie, ktorá je závislá od sociálneho pôvodu jedincov. Berstein dokázal, že deti zo sociálne nižších vrstiev (robotnícke rodiny) majú jazykovú kompetenciu menej rozvinutú než deti z rodín vyšších vrstiev a preto majú ťažkosti s učením v škole.