dochádza k vzostupnej vzdelanostnej mobilite, ale na druhej strane pretrváva reprodukcia vzdelanostnej úrovne tým, že deti z rodín s nižšou úrovňou vzdelania väčšinou neprekračujú úroveň vzdelania svojich rodičov a deti z rodín s vysokoškolským vzdelaním väčšinou dosahujú tiež úroveň vysokoškolského vzdelania. U nás je asi 25-30% osôb intergeneračne mobilných, t.j. každá generácia detí získava vzdelanie inej (vyššej) úrovne ako generácia rodičov.
Výskum Paula Willisa (1977) - analýza školy v Birminghame - prečo deti robotníkov končia v robotníckych povolaniach - delenie detí v škole na maníkov a šprtov.

9. Sociálne rozdiely a postoje ku vzdelávaniu

Ide o skúmanie, aké postoje (pozitívne alebo negatívne) zaujímajú ku školskému vzdelávaniu ľudia z rôznych sociálnych, etnických a iných skupín, zvlášť akú zodpovednosť za vzdelávanie svojich detí pripisujú rodičia sebe samým a akú škole. Časť rodičov si neuvedomuje svoju zodpovednosť za vzdelávanie detí (napr. rómski rodičia, ktorí neposielajú deti do školy). Sú rozdiely medzi národmi - Fínsko, Dánsko - zodpovednosť má rodina, v ostatných krajinách - rovnaká zodpovednosť je pripisovaná rodine i škole za výchovu mladej generácie. Čo je správnejšie? Rodina je v súčasnosti v kríze a nie je schopná realizovať výchovu takým spôsobom ako v minulosti; iné názory poukazujú na to, že škola má značne obmedzené možnosti pôsobenia (napr. silný vplyv masových médií) na morálny a iný profil detí a preto sa zodpovednosť rodiny vo vzťahu k výchove detí zvyšuje.
Výskumy Bowlesa a Gintisa - inštitucionálne pozadie školského systému. Vychádzajú z názoru, že všeobecná školská dochádzka neprospieva k prekonávaniu ekonomickej nerovnosti. Moderné vzdelávanie je odpoveďou na ekonomické potreby priemyselného kapitalizmu. Školy - pripravujú deti na technické a sociálne spôsobilosti, ktoré potrebujú v profesii a naviac vychovávajú k úcte k autoritám a disciplíne. Škola je typom budúceho hierarchického usporiadania pracoviska a to školským systémom odmien a trestov. Niektoré deti sú pripravené na úspech, iné rovno na horšie platené miesta.
Hromadné vzdelávanie odstránilo negramotnosť a vytvorilo predpoklad ďalšieho vzdelávania, ale nesplnilo očakávanie osvietencov. Školy reprodukujú pocit bezmocnosti. Ideálny rozvoj osobnosti ( základ vzdelávania) - bude vtedy, ak budú môcť rozhodovať o podmienkach vlastného života, keby bola väčšia rovnosť v spoločnosti. To musí viesť ku vzniku nového systému vzdelávania, ktorý by poskytoval väčšie šance na rozvoj každého jednotlivca.
Ivan Illich hovorí o skrytom posolstve školy. Hľadá súvislosť medzi rozvojom vzdelávania a ekonomickými potrebami poriadku a hierarchie. Podľa neho škola plní 4 základné úlohy v spoločnosti: 1. Dozor nad deťmi (netúlajú sa), 2.