Rozdeľuje osoby do jednotlivých zamestnaní, 3. Zabezpečuje osvojenie dominantných hodnôt v spoločnosti, 4. Umožňuje získanie tých znalostí, ktoré spoločnosť schvaľuje. Škola vedie deti k pasívnej konzumácii, nekritickému prijímaniu existujúceho spoločenského poriadku. Skryté posolstvo školy je v tom, že deťom hovorí - ich úlohou v živote je „poznať svoje miesto a pokojne sedieť“. Illich navrhuje oslobodiť spoločnosť od školy, vzdelávať sa iným spôsobom, učiť sa to, čo by dieťa zaujímalo. Navrhuje vzdelávacie rámce, študenti by disponovali vzdelávacími poukážkami a tie by investovali tam, kde by chceli, podľa vlastných potrieb. 10. Vzťahy rodiny - školy - komunity

Ide o aktuálny problém sociológie. výchovy ale aj pedagogiky, bez kooperácie týchto zložiek sa nemôže dariť školskej edukácii. Výskumy v tejto otázke sa orientujú na angažovanosť rodičov pre spoluprácu so školou a škola musí prijímať praktické opatrenia k zapojeniu rodičov a miestnej komunity do kooperácie so školou.
V 80. - tych rokoch si predstavitelia školskej politiky v USA a Západnej Európy priznali vážne problémy vo fungovaní a výsledkoch školského vzdelávania a dospeli k názoru, že škola a rodina musí spolu komunikovať a kooperovať, predovšetkým v prípadoch tých detí, ktoré sú v škole neúspešné a neukončujú školskú dochádzku. Tieto zistenia vyústili do praktických aktivít s názvom „partnerstvo rodiny a školy“. Zvýšil sa záujem o skúmanie právnych aspektov tohoto vzťahu, čiže aké sú práva rodičov, aby mohli ovplyvňovať školské vzdelávanie detí, aká je verejná správa a kontrola škôl a ako sa jej zúčastňujú rodičia. (U nás vznik a zánik a znovu vznik rady školy, potrebné výskumne sledovať). Okrem právnej stránky praktický význam má realita vzťahov, ktorá sa môže odlišovať od legislatívnej úpravy. Ovplyvňujú ju názory, postoje, predsudky rodičov a verejnosti voči konkrétnej škole alebo učiteľom, tiež to ovplyvňujú rozličné výchovné štýly v rodinách, miesto školského vzdelávania v hodnotovom rebríčku rodín ( u nás nielen rómskych). Dôležitou podmienkou kooperácie rodiny a školy je skutočnosť, či rodičia so školou vôbec komunikujú a aká je ich miera angažovanosti pre školu.
Výskumy OECD uvádzajú, že napr. v Dánsku a Fínsku respondenti zastávajú názor, že rodina má väčšiu zodpovednosť za výchovu detí ako škola, v ostatných krajinách vrátane USA väčšina dospelej populácie označila obe inštitúcie - školu aj rodinu - za rovnako zodpovedné.