Fergusonovej
Odmieta súčasnú koncepciu vzdelávania a navrhuke zaviesť nasledujúce princípy:
n transpersonálne vzdelávanie kdekoľvek - nezávislé na školskom systéme, vzdelávanie je proces, ktorý trvá celý život,
n organizácia vzdelávania vychádza zo žiaka, z jeho prianí a potrieb - učenie je cesta, vnútorná skúsenosť, transformácia seba samého,
n kontinuita poznávania - odmieta príliš veľkú teoretizáciu obsahu - učenie cez výlety do prírody, praktické ukážky, návštevy u odborníkov,
n dominantné: žiakov naučiť učiť sa - kladenie otázok, nachádzať informácie, otvoriť sa novým pojmom, prednosť má analytické myslenie, divergencia, predstavivosť, intuícia.
n nedonucovať k učeniu, učiteľ rešpektuje autonómiu žiaka, ale neprestáva byť náročný
n na vzdelávaní sa podieľa celá spoločnosť.

2. Personalistické teórie
- vzdelávanie orientované na osobnosť žiaka,
n reagujú na vzdelávacie systémy, kde sa vyučuje podľa vopred daných obsahov a formou frontálneho vyučovania
n zamerať pedagogické úsilie na subjektívnu dynamiku dieťaťa
n tvoriť znamená tvoriť sám seba
Vývoj teórií má tri zdroje inšpirácií:
1. Hnutie pedagógov na začiatku 20. storočia - anglické „slobodné školy“ - Summerhill (Alexander Neill), - prívrženci v Nemecku, Francúzsku, Taliansku (M. Montessori)
2. Personalistická psychológia - hľadanie „tretej cesty“ (odmietnutie intrapsychických a behaviorálnych prístupov), za priekopníka považovaný Maslow.
3. Skupinová dynamika - práce Kurta Lewina. Dieťa má možnosť samo stanoviť svoje ciele a konať slobodne podľa svojich potrieb a vlastného úsudku. Výcviková skupina podľa NTL (National Training Laboratory). Dve tendencie personalistického prístupu:
1. Nedirektívne vzdelávanie - reprezentuje Carl R. Rogers - uplatňovanie nedirektívnych stratégií a neohumanistická pedagogika - od Freuda, cez Adlera k Fotinasovi.
Pedagogická metóda: (Fotinas) má 6 fáz:
1. Fáza vlastnej praxe
2. Fáza uvedomenia si praxe
3. Fáza diskusie v pléne
4. Fáza reflektovanej praxe
5. Fáza vyhodnotenia reflektovanej praxe
6. Fáza diskusie v pléne.
Učiteľ - rola facilátora, dôraz kladený na tvorbu klímy pre uľahčenie učenia - priblíženie metafyzickým pedagogikám.
2. Interaktívne teórie rozvoja osoby
n hľadanie hraníc nedirektívnej pedagogiky - potreba pevného rámca pri rešpektovaní individuálnych zvláštností detí. Interaktívne metódy sa spoliehajú na vnútornú dynamiku dieťaťa, kde ide o spoločnú prácu učiteľa a dieťaťa. Vznik rôznych škôl, napr. organická teória vzdelávania, otvorená pedagogika. Obe skupiny teórií mali silný vplyv na zmenu tradičných vzdelávacích systémov. Ich hodnotenie nie je jednoznačné, v samotných teóriách a ich praktickom uplatnení vznikajú isté paradoxy napr. v tom, že škola organizuje vzdelávacie prostredie, hoci hlavným organizátorom by mal byť sám žiak. V pedagogike je ďalším paradoxom snaha zachovať pedagogiku, ktorá je súčasne direktívna i nedirektívna, ako potom možno slobodu jedinca orientovať i neorientovať.