Teórie, ktoré sa týkajú autonómie a slobody jednotlivca, získavajú konkrétnu podobu vo formách výchovy odmietajúce zásahy dospelých - antipedagogika, nedirektivita, negatívna pedagogika, otvorená pedagogika, divoká pedagogika.



3.Kognitívno-psychologické teórie
Na vzdelávanie má silný vplyv súčasná psychológia, ktorá analyzuje procesy učenia, spôsob spracovania informácií a charakteristiku žiaka. V súhrne nasledujúce teórie označujeme jako konštruktivistické, teórie podľa ktorých žiak svoje poznanie aktívne konštruuje. Rozdeľujeme ich na 1. Teórie, ktoré sa týkajú prekonceptov žiaka - konštruktivistické didaktiky a 2. Teórie, ktoré sa zaoberajú pedagogickým profilom žiaka.
1. Konštruktivistické didaktické postupy
n dve výrazné osobnosti - Jean Piaget ( 1896-1980) a Gaston Bachelard. Jednoznačné je vyznanie Piageta - „50 rokov experimentovania nás naučilo, že neexistuje žiadne poznanie, ktoré by bolo výsledkom zaznamenávania pozorovaného a nebolo by štrukturované aktivitou subjektu.“
n 2 hlavné aspekty piagetovskej teórie - interakcie, ktorými subjekt konštruuje svoje poznanie a rozvíja sa v celkovom procese autoregulácie a adaptácie na svoje okolie a štádiá vývoja dieťaťa.
n Bachelard sa zaoberal filozofiou vedeckého poznania. Zavádza pojem epistemologického profilu - daná osoba má určitú vedeckú kultúru, ktorá sa vyvíja v štádiách, obvykle od naivného realizmu k diskurzívnemu racionalizmu. Výskumy sú orientované na predvedecké kultúry žiaka, ktoré sú rôznymi didaktickými prístupmi ovplyvňované tak, aby žiak dospel k vedeckému poznaniu. Paradoxom tohoto kognitívneho úsilia je zničiť doterajšie poznanie, aby mohlo dieťa dospieť k novému, lepšiemu. Ide zároveň o proces i výsledok. Konštruktivistické didaktiky sa zaoberajú vyjadrovaním prekonceptov a boj proti nim. Výsledkom týchto postupov je vznik alosterického modelu (Giordan, 1990) a model epistomologického rušenia (Larochelle a Desantels 1992).
2. Pedagogické profily - vychádza z predpokladu existencie vizuálneho a auditívneho typu žiaka (ale aj učiteľa). Metóda vybavovania si informácie závisí na tomto type, príkladom je napr. schopnosť poznať a aplikovať poučky. V didaktickom prístupe sa odporúča vyučovať takými spôsobmi, aby každý žiak získal príležitosť získavať informácie svojmu profilu najbližším spôsobom. Ťažkosť to môže spôsobiť učiteľovi, ktorý musí prekonať svoj mentálny zvyk.

4. Technologické teórie
Technologický rozvoj 20. storočia ovplyvnil sociálne inštitúcie a školy a to zavádzaním konkrétnych technologických prostriedkov a vznikom nových projektov, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnia pokrok.
n v USA r. 1968 vznik komisie pod vedením Ticktona, ktorá analyzovala príležitosti využitia technológií vo vzdelávaní. R.