Akademické teórie delíme na dve skupiny:
1. tradicionalistické teórie - obsahom výučby má byť súhrn poznatkov klasických alebo tradičných - vyučovanie o minulosti, získať prístup k ideám, ktoré sa časom nemenia, vzdelávanie je založené na nespochybniteľných obsahoch, ktoré s úspechom odolali skúške času. Objaviť tradičné hodnoty a vyučovať klasické diela, ktoré zanechali stopy v rôznych epochách. Tradicionalizmus sa orientuje na grécky a latinský odkaz alebo renesančný humanizmus - filozofiu, ktorá je základom klasickej kultúry a humanitného vzdelávania. Intelektuálne vzdelávanie má prednosť pred emocionálnym rozvojom a schopnosťou sociálnej kritiky.
2. generalistické teórie - úvahy o všeobecnom vzdelaní a jeho obsahu. R. Paul (1992) tvrdí, že budúce storočie bude storočím všeobecného vzdelávania. Autori hovoria o probléme kvalitného vzdelania, ktoré chýba dnešným mladým ľuďom (čítať, písať, historické poznatky). Zdrojom toho je súčasná školská výučba - prehnaná špecializácia, absencia všeobecného vzdelania. Chýba zmysel poznatkov, mladí ľudia sa neučia premýšľať. Výučba má smerovať k rozvíjaniu kritického myslenia, otvorenosti ducha, chuti bádať a intelektuálnej zvedavosti. Človek so všeobecným vzdelaním je schopný správne uvažovať.
Škola vynikajúcej kvality - pripravenosť obstáť v súťaži je cieľom. Prostriedky: vyučovanie, supervízia, dialóg, prednáška, čítanie diel, osobné vedenie, diskusia, kladenie otázok, konferencia, cvičenia, sokratovská pedagogika. Oblasti výučby: jazyky, literatúra, umenie, matematika, prírodné vedy, dejiny, zemepis, hudba, divadlo, maliarstvo. Vzdelávanie: základné, liberálne, formovanie kritického myslenia - spoločne obsahujú cvičenia v čítaní a písomnom prejave, učiteľ vysvetľuje čo treba robiť, študenti analyzujú texty, píšu eseje, realizujú vlastný výskum. Výučba je situovaná na rozhraní viacerých predmetov.