referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Alfonz
Piatok, 28. januára 2022
Teórie výchovy
Dátum pridania: 21.01.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: spiewanka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 110
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 22
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 36m 40s
Pomalé čítanie: 55m 0s
 

Utilitarita teórie má dva komponenty:
1. verifikovateľnosť - je to kapacita teórie pre vytváranie predpovedí a ich empirické overenie,
2. obsažnosť - poukazuje na rozsah kompletnosti derivácií (odvodenie)
Ideálne by bolo, keby teória viedla k presným predpovediam, overiteľným, ktoré sa týkajú širokej oblasti empirických údajov, ktoré teória zahrňuje.
Teória má aj funkciu heuristickú.
Teórie výchovy sú vymedzované určitými definíciami, cieľmi, predpokladmi, ktoré sa považujú za adekvátne pre rozvoj ľudskej osobnosti. Ide o predpoklady, ktoré sa týkajú empiricky overiteľných skutočností. Kritériá hodnotenia teórie:
1. validita - primeranosť výskumných metód s obsahom teórie (meriame skutočne to, čo zamýšľame skúmať a nie niečo iné?)
2. jednoduchosť a hutnosť
3. obecnosť (potenciálna a aktuálna)
4. empirická precizita (intervenujúce premenné, hypotetické konštrukty)
5. dôslednosť odvodenia, problém explikácie (jasnosti) a implikácie teórie, ktorý funguje v opozitách.
Tri základné prístupy k teórii:
1. idiografický a nomotetický prístup, ide o rozlíšenie znaku a indivídua. Variácie znaku, korelácie znaku sú nomotetické, psychografia, kazuistiky sú zahrnuté pod idiografický prístup.
2. experimentálny a esejisticko - naturalistický prístup. 3. úrovne pozorovania a konceptualizácie (zameranie výskumníka).
Prax vychovávateľa a učiteľa nemôže byť oddelená od tvorby a uplatňovania teórie a metateórie. Je možné rozlíšiť:
n naturalistov, ktorí sa opierajú o skúsenosti, o prirodzený úspech prístupov, na dojme a zážitku.
n experimentátorov, ktorí svoj svet poznania opierajú o overené fakty, na štatistickú pravdepodobnosť.
V teóriách výchovy sú známe oba prístupy, ťažko posúdiť ktorý prístup je efektívnejší.

Vzdelávanie ako súčasť výchovy
Výchova v najširšom zmysle zahŕňa aj vzdelávanie, opačný akcent vedie k didaktizmu, ktorý sám o sebe je málo funkčný, pokiaľ sa neprepojí na výchovu. Zjednodušený model stotožňuje vyučovanie s rozvojom kognitívnych funkcií a výchovu s rozvojom nonkognitívnych funkcií, afektívnou oblasťou osobnosti. Podľa Gráca rozdiely medzi výchovou a vzdelávaním sú najmä v nasledujúcom:
· rozdiel medzi výchovou a vzdelávaním vyplýva z javu nerovnakej genézy - vzdelávanie je inštitucionalizované a výchova nie vždy, len niekedy,
· ďalší rozdiel spočíva v interiorizácii výsledkov týchto procesov. Postoje, potreby, city, motívy, hodnoty ako výsledok výchovy človeka považuje človek za svoje, zatiaľ čo poznatok nie. Z tohoto hľadiska možno poznatky rozdeliť na:
1. poznatky o sebe (poznatok ako taký)
2. poznatky pre seba (interiorizovaný poznatok)
3. poznatky zo seba (exteriorizovaný, osobnosťou vytvorený poznatok)
· ďalšia osobitosť relatívnej rozdielnosti týchto procesov je daná javom ich nerovnakého spätného posilňovania, poznatky sa spätnoväzobne nespochybňujú, spoločenské, morálne, citové, individuálne normy sa spochybňujú,
· rozdielnosť výchovy a vzdelávania je daná javom nerovnakých dôsledkov týchto procesov.
 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Miron Zelina
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.