Nemôže každý vedieť všetko, ale každý človek môže byť dobrý a produkovať dobro. Pred dôsledkami výchovy nemožno ujsť, človek nemôže byť neutrálny, vo vzdelávaní a v poznatkovom systéme áno.
· rozdielnosť je ďalej daná javom nerovnakej registrácie výsledkov, prejavov týchto procesov. Vo vzdelávaní ide o priame meranie, skúšanie, kvantifikáciu poznatkov. Vo výchove ide o sprostredkované zisťovanie a väčšinou o kvalitatívne javy prejavujúce sa najmä v prežívaní a správaní,
· výchova a vzdelávanie sa líšia javom nerovnakej postupnosti, ktorý existuje medzi nimi. Informačno - vzdelávací proces prebieha presne v určenom čase, má svoju postupnosť (osnovy, predmety...), zatiaľ čo výchova je formatívno - normatívno - integratívny proces, ktorý nemá takéto jasné nadväznosti a postupnosti,
· z javu postupnosti vyplýva jav nerovnakej nadväznosti - výchova nemôže byť bez vzdelávania, ale vzdelávanie môže byť bez výchovy, i keď je to tvrdenie relatívne. Pamäťovo počítačové učenie je príkladom extrémneho vzdelávania pri minime účasti výchovy.
Všeobecné procesy rozvoja osobnosti možno rozdeliť na tri skupiny:
1. senzomotorická oblasť - vnímanie, motorika,
2. Kognitívna oblasť rozvoja osobnosti zahrňuje najmä vzdelávanie, ešte zúženejšie výučbu jednotlivých predmetov ,
3. nonkognitívna alebo afektívna oblasť rozvoja osobnosti.
Prax tradičnej školy vo vzťahu výchovy a vzdelávania podceňuje výchovu, čo sa prejavuje nasledovne:
a) učiteľ je automaticky vychovávateľ, ale vychovávateľ automaticky nie je učiteľ, kvalifikácia vychovávateľa je akousi automatickou súčasťou toho, kto vie vzdelávať,
b) počet hodín z teórie a metód výchovy pri príprave budúcich učiteľov je podcenený, vychovávateľ ako zážitkový pedagóg je pejoratívnym označením v tradičnej škole a aj jeho hodnotenie, dĺžka prípravy sa podceňuje v porovnaní s učiteľskou profesiou (napr.