stredoškolskí vychovávatelia),
c) počet hodín „výchovných predmetov“ v základnej a strednej škole, a aj tie sa redukujú na vyučovanie danej výchovy
d) absentuje veda a výskum v oblasti výchovy, málo vedeckej literatúry v tejto oblasti,
e) pretrváva mýtus, že výchova je niečo menejcenné, menej dôležité, že sa uskutočňuje automaticky tým, ako sa žiak vzdeláva,
f) vzdelávanie je proces osvojovania si jednotlivcom výkonové danosti, výchova rozvíja u jednotlivca jeho vzťahové možnosti, predpoklady, danosti,
g) nedocenenie práce vychovávateľa je aj legislatívne podmienené (kvalifikačné skúšky).
Psychológia výchovy, ako časť a základ výchovy vôbec, sa zameriava na analýzu a interpretáciu výchovných javov. Výchovný jav môže byť akýkoľvek psychický jav, ktorého výskyt, prejav alebo pretrvávanie sa posudzuje z aspektu výchovných noriem, ktoré sú pre jednotlivca záväzné. Výchovný jav sa zameriava na analýzu problémového správania a jeho podstatným znakom je utváranie vzťahov.

Výchova a genetika
Odhaduje sa, že ľudia majú 50 až 150 tisíc štrukturálnych génov, ktoré produkujú podjednotky enzýmov a štrukturálnych proteínov. Tieto gény a ich kombinácie sú nositeľmi dedičných vlastností človeka. Na základe prehľadu výskumov možno tvrdiť, že:
1. senzorický a motorický systém sú hereditárne najviac podmienené,
2. kognitívny a afektívny systém osobnosti sú čiastočne hereditárne podmienené,
3. štýlovo - hodnotový systém (názory, postoje) osobnosti je najmenej dedične podmienený, t.j. tieto systémy sú determinované najmä environmentálne.
Väčšina štúdií kognitívnych faktorov sa týkala monozygotných alebo dizygotných vzoriek dvojčiat a klasických odhadov dedičnosti. Tieto výsledky ukazujú, že hereditárny účinok je signifikantný v kognitívnej oblasti pre 10 z 32 faktorov, čo je približne 31% kognitívneho systému. Účinok dedičnosti je zvlášť silný pri troch faktoroch - verbálnom chápaní, priestorových vzťahoch a slovnej fluencii.
Prostredie versus dedičnosť pri afektívnom systéme osobnosti majú tieto súvislosti: výskum ukázal, že signifikantný hereditárny účinok je pre 25 z 30 faktorov (83%) afektívneho systému. Faktory, pri ktorých je dôkaz silný, sú tri faktory tretieho rádu a to:
a) introverzia - extraverzia
b) emociálna stabilita - labilita
c) emociálna závislosť - nezávislosť
a šesť faktorov základných: a) bezstarostnosť
b) ustrašenosť
c) únik
d) teritorialita
e) vyhýbanie sa
f) autonómna rovnováha
Senzorický a motorický systém sú hereditárne dominantné. V dôsledku biologických charakteristík týchto dvoch systémov sú dôkazy, týkajúce sa fylogenézy a neurologických predpokladov, zvlášť zreteľné. Lokalizácia senzorického a motorického fungovania, pozorovateľná v mozgu doslova bod za bodom, tvorí zatiaľ najsilnejší dôkaz fylogenetického vývoja zakódovania týchto ľudských psychologických štruktúr.