Absolútna pasivita človeka jako osobnosti a organizmu neexistuje, ide len o relatívnu pasivitu, nečinnosť.
V teórii výchovy je dôležité užšie chápanie činnosti jako exteriorizovanej aktivity.
Činnosť v senzomotorickej oblasti je každý pohyb a exteriorizovaný akt vnímania.
Činnosť v kognitívnej oblasti je najmä učenie a jeho prejavy.
Činnosť v nonkognitívnej oblasti predstavujú tieto oblasti: hra, práca, učenie, sociálne kontakty (interakcia), arte činnosti, odpočinok (relaxácia).
Činnosti majú rozvíjať zacielene, premyslene, systematicky, odborne psychické funkcie a procesy, ktoré sú činnosťami v širšom ponímaní.
Základné trendy rozvoja v jednotlivých oblastiach psychických procesov:
1. V psychomotorickej, senzorickej oblasti:
a) od nezdravia k zdraviu (fyzickému, telesnému)
b) od zlej senzoriky, percepcie a apercepcie k dobrej percepcii
c) od insuficientnej motoriky k dobrej motorike (sila, vytrvalosť, rýchlosť, precíznosť, koordinácia)
d) od neefektívneho senzomotorického učenia k efektívnemu učeniu sa
2. V kognitívnej oblasti:
a) od neinformovanosti k informovanosti
b) od nižšieho IQ k vyššiemu
c) od nevzdelanosti ku vzdelanosti, od nemúdrosti k múdrosti
d) od zlého školského hodnotenia k dobrému
e) od nižších kognitívnych funkcií k rozvoju vyšších
f) od zlého riešenia problémov k dobrému, od pokusu a omylu cez algoritmy k heuristike
3. V nonkognitívnej oblasti:
a) od absencie metakognitívnych zručností k metakognícii
b) od citovej anestézie k citovej zrelosti
c) od demotivácie a pasivity k motivácii a aktivite
d) od antisocializácie a asocializácie k prosociálnosti
e) od zlej komunikácii k efektívnej komunikácii
f) od deštruktívnych hodnôt k pozitívnym hodnotám
g) od nemorálnosti a morálnej anómii k morálnosti
h) od nižšej tvorivosti k vyššej tvorivosti.
Intencionalita výchovy znamená axiologický rozmer výchovy človeka, zameranie výchovy vzhľadom na ciele rozvoja osobnosti. Výchova v tomto zmysle má:
a) ontologický aspekt - skúma podstatu bytia človeka
b) gnozeologický aspekt - epistemologický, skúma poznateľnosť človeka
c) axiologický aspekt - skúma zmysel a význam človeka, jeho funkčnosť.
Zmysel bytia je osobnostná hodnota niečoho, interiorizovaná hodnota. Význam je akoby objektívna hodnota niečoho, niekoho. Ide skôr o externé hodnoty, hodnoty uznávané spoločnosťou. Zásadným východiskom je hypotéza, že pedagogika a teda aj výchova (edukológia) sú normatívnymi disciplínami, a teda majú obsahovať ciele, určujú jako cez zmysel dosiahnuť význam.
Fakt vo výchove - faktom vo výchove a psychológii môže byť tá istá entita (človek), ale rozličné sú hľadiská nazerania, intencionalita prístupov. Faktom vo výchove je interakčná jednotka osobnosti vo vzťahu k normám, požiadavkám, štandardom. Faktom psychológie výchovy je výchovný jav sám. Fakt vo výchove sa vyznačuje týmito vlastnosťami:
· je evidentný a zachytiteľný napr. vo forme správania alebo výpovede
· stabilita faktu a jeho objektivita sa zachytáva pomocou mikrovyučovacích, mikroedukatívnych analýz
· k faktu sa možno vracať a analyzovať ho kvantitatívne aj kvalitatívne
· fakt vo výchove má sekvenčný charakter
· fakt vo výchove môžu posudzovať viacerí experti, čím sa z dojmu alebo fikcie stáva fakt.
Predmetom vedy o výchove je interakcia osobnosť - svet z normatívneho hľadiska, druhy interakčných analýz:
n interakcionalizmus zdôrazňuje skúmanie podnetov a prostredia, v ktorých sa rozvíjajú psychické funkcie a procesy.