referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Henrieta
Nedeľa, 28. novembra 2021
Teórie výchovy
Dátum pridania: 21.01.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: spiewanka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 110
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 22
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 36m 40s
Pomalé čítanie: 55m 0s
 
Definícia výchovy
Výchova najvšeobecnejšie je rozvíjanie možností človeka. S dôrazom na odborné skúmanie výchovy ako javu je profesionálne (cieľavedomé a odborné) rozvíjanie pozitívnych možností, psychických funkcií a procesov osobnosti človeka. Pri dôraze na axiologický rozmer osobnosti sa zdôrazňuje funkčnosť rozvoja človeka, potom výchova je odborné zdokonaľovanie, rozvíjanie pozitívnych, funkčných čŕt psychických procesov, funkcií a vlastností osobnosti človeka. Pri analýze týchto definícií - výchova je určitá činnosť, aktivita. Osobnosť je systém regulujúci vzťahy človek - svet. Psychický proces je proces ako funkčná derivácia vlastností v čase. Vlastnosť je konštanta procesu, funkcia je predpis, pravidlo ovplyvňujúce zmenu. Rozvoj, rozvíjanie je súbor procesov, v ktorých dochádza k funkčným zmenám, deriváciám vlastnosti v čase. Funkčnosť implikuje cieľovosť a ciele, smer, odkiaľ a kam rozvíjať osobnosť. Systém osobnosti tkvie vo vzťahoch k sebe a k iným. Možnosti človeka, osobnosti sú jeho potencionality biosociopsychologickej vybavenosti. Každý človek má možnosti, ich usporiadanosť do štrukturálnych prvkov umožňuje operacionalizáciu a takú konkretizáciu, ktorá je východiskom pre výchovu, pre odborné rozvíjanie osobnosti.
Odbornosť, profesionalita je stupeň poznania zákonov a zákonitostí rozvíjania možností človeka a využitie tohoto poznania v praktickej činnosti výchovy. Pozitívne črty, funkčné zmeny sú určované cieľmi výchovy rozvoja osobnosti, sú určované kultúrou, societou, filozofiou človeka, skupín, spoločnosti. Menia sa historicky, niektoré pretrvávajú s kultúrou. Axiologická dimenzia osobnosti zahrnuje jeho dimenziu ako človeka a ako osobnosti, t.j. axiologická vnútorná určenosť človeka. Je to neustále protirečivý vzťah medzi socializáciou a personalizáciou osobnosti a podielom jeho vnútornej a vonkajšej regulácie činnosti. Osobnosť vstupuje do aktívneho kontaktu so svetom - prispôsobuje sa mu, ale aj ho tvorí a to sebe vlastným spôsobom. Tieto kontakty sa realizujú procesom regulácie, ktoré majú rozličné úrovne. Osobnosť môže byť regulovaná prevažne biofyziologickými mechanizmami a potrebami človeka, pudovo - emociálnymi mechanizmami, kognitívnymi charakteristikami, sieťou osobných hodnôt alebo integrovaným Ja. Z iného pohľadu osobnosť môže byť regulovaná najmä zvonku alebo zvnútra, sebou.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Miron Zelina
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.