Daktylovanie však podlieha pravidlám pravopisu (ortografie).

Dnes sa využíva pri rozvíjaní reči nepočujúcich detí vo viacerých krajinách, no znaky prstovej abecedy nie sú medzinárodne zjednotené. Jednou z príčin sú fonematické a grafomatické osobitosti toho-ktorého jazyka.

V našich podmienkach sa uplatňuje jednoručná daktylotika upravená zo znakov ruskej prstovej abecedy.

Úsilie surdopedagógov smeruje k tomu, aby sa podmienky osvojovania reči u nepočujúceho dieťaťa čo najviac priblížili podmienkam, ktoré má počujúce dieťa.

Prstová reč je v dnešných podmienkach pre nepoučujúce deti predškolského veku jediným prostriedkom, ktorým možno zvládnuť reč v bezprostrednom styku. Výchova reči sa môže úspešne realizovať pomocou prstovej abecedy ešte pred prijatím do predškolského zariadenia. Umožňuje dieťaťu vo veku od dva a pol do troch rokov analyzovať vnímanú slovnú reč, čo je podmienka osvojovania jazyka. Takto sa preň slovo stane prehľadnejším a zrozumiteľnejším. Daktylotika môže byť nielen objektom vnímania, ale aj prostriedkom vyjadrovania. Prostredníctvom nej zvládne dieťa všetky prvky reči.

Slovnú zásobu si rozširuje oveľa rýchlejšie, ako mu to umožňuje klasická forma orálnej metódy. Prestáva potrebovať posunky a hlásková reč predbieha reč posunkovú. Ku koncu pobytu v materskej škole si dieťa na základe daktylnej reči osvojí okolo 2000 – 2500 slov.

Daktylotika má svoje špecifické osobitosti, ktorými sa odlišuje od orálnej a písanej formy. Nemožno ju vnímať simultánne, ako je to v prípade orálnej a písanej formy. Vnímanie daktylovaného slova je však náročnejšie ako vnímanie písanej formy.

Aby nenastala pevná fixácia na znaky, daktylotika nemá byť trvale praktizovanou formou reči, ale má sa používať len dočasne ako pomocný prostriedok v začiatočnom období, t. j. v predškolskom veku a v prvých rokoch školskej dochádzky.

Daktylotika napomáha preklenúť diferenciáciu medzi fonetickou a písomnou formou. Znaky majú zväčša konkrétnu podobu jednotlivých písmen. Vnímanie daktylovanej reči podporuje proces analýzy a syntézy a urýchľuje nácvik čítania a písania.

Pociťovanie ako základná a prvotná úroveň vnímania (percepcie) predstavuje základný poznávací (kognitívny) proces, ktorého výsledkom je pocit (pri vnímaní zasa vnem). Jeho kvalita závisí nielen od vlastností samého zmyslového orgánu (ucha, oka a ďalších orgánov), ale aj od funkcie celého zmyslového analyzátora (v prípade sluchového analyzátora je to vonkajšie ucho spolu s prevodovým systémom stredného ucha, vnútorné ucho, sluchový nerv, a príslušné nervové štruktúry v mozgu).