Charakteristika a cieľ pedagogického výskumu

Pedagogický výskum
- cieľavedomá a zámerná analyticko-syntetická činnosť, ktorej podstatným znakom je štúdium a poznávanie objektívnej pedagogickej (edukačnej) reality prostredníctvom adekvátnych metodických prostriedkov a výskumných techník

- jej cieľom je získať vedecké fakty o rozličných javoch, dejoch, vlastnostiach a iných stránkach pedagogickej skutočnosti, ktoré sa zovšeobecňujú do podoby zákonov, všeobecných poznatkov alebo vedeckých pedagogických teórií

Cieľ výskumu v pedagogike
- obohacovať ju novými vedeckými poznatkami, a tak prispievať k systémovému chápaniu výchovy

Pedagogický výskum prispieva k rozvoju teórie, ale aj k rozvoju pedagogickej praxe.

2. Druhy, členenie výskumu

Delia sa podľa rôznych kritérií:
1. podľa cieľa
a) základný – teoretický výskum
- pracuje spravidla na kľúčových otázkach pedagogickej vedy – napr. rozpracovanie cieľov výchovy, tvorba pedagogických kategórií, podstata pedagogických dejov

b) aplikovaný
- aplikuje najnovšie vedecké poznatky, ku ktorým dospel základný výskum na konkrétne podmienky pedagogickej praxe (edukačnej reality) so zámerom ďalšieho skvalitnenia získaných teoretických poznatkov
- overuje teoretické poznatky v praxi a hľadá cesty, ako riešiť požiadavky praxe
- efektívne metódy – metóda sa overuje v konkrétnej situácií – (napr. preverovanie a skúmanie efektívnych metód výučby, štruktúrou vyučovacej hodiny, organizačnými formami vyučovania (edukácie), problematikou hodnotenia a klasifikácie, vzťahu učiteľa a žiaka, ......) – zamerané na

c) pedagogický prieskum
- zameraný na zistenie stavu istého pedagogického javu
- umožňuje poznávať javovú stránku problému, neskúma problém do hĺbky
- prináša informácie pre vytvorenie istého pohľadu na situáciu alebo stav vybraného pedagogického javu
- je východiskom, orientáciou pre aplikovaný a základný výskum
- často sa používa v bežnej edukačnej realite (napr. nadriadené orgány, inšpekčné orgány, riaditelia škôl a inštitúcií si robia prieskum na zistenie stavu vedomostí žiakov, ....)
- poskytuje informácie o stave a úrovni edukačnej reality

2. podľa hĺbky a rozsahu

a) komplexný (celkový) - skúmanie obsahovej prestavby (napr. celková prestavba výučby na ZŠ)

b) parciálny (čiastkový) – skúma jednotlivé časti (napr. výskum nového systému hodnotenia žiakov)

3. podľa časového obdobia

a) krátkodobý – skúmanie odmeny a trestu na vyučovacej hodine v 1 týždni

b) strednodobý – trvá dlhšie, napr. 1 mesiac
c) dlhodobý – napr. z časového hľadiska je ohraničený dĺžkou školskej dochádzky

Na výskum je potrebný primeraný duchovný a materiálny potenciál, ktorý si každý musí vytvoriť sám. Tento potenciál je sústredený v ústavoch – špecifických pracoviskách, napr. Štátny pedagogický ústav, Ústav detskej psychológie a patopsychológie a na inštitúciách, kde patria aj vysoké školy.

3. Etapy výskumu v pedagogike – charakterizovať každú fázu

1.