etapa – vymedzenie vedeckého problému
- úplne najdôležitejšia
- od presného a správneho vymedzenia problému vo veľkej miere závisí úspech celej práce
- východisková fáza, v ktorej si kladieme otázku, čo skúmať, čo riešiť a hľadáme na ňu odpoveď
- formulujeme si vedecký problém
- veľmi náročná a tvorivá činnosť
- všeobecne sa uvádza, že hlavným tajomstvom úspechu vo vede nespočíva často ani vo vyriešení problému, ale v jeho nastolení (v umení objavovať a precizovať problém)
- zoznamujeme sa so všetkými dostupnými informácia o doterajšom riešení problému, spracúvame tieto informácie a formulujeme vlastné vymedzenie podstaty problému
- výsledkom tejto fázy je vecná a empirický overiteľná formulácia problému na skúmanie

2. etapa – formulácia vedeckej hypotézy
- prísne vymedzenie predpokladanej odpovede na položenú otázku, predpokladáme riešenie problému
- definovanie predpokladanej zákonitosti, ktorá by mala platiť
- hypotéza konštatuje predpokladaný vzťah medzi 2 alebo viacerými premennými
- tento vzťah alebo predpoklad je vlastne predmetom skúmania, výskumu
- hypotéze musí byť overiteľná výskumnými metódami v praxi

Formulácia hypotézy:
a) ak platí A platí aj B – vzťah medzi 2 premennými

b) predpokladám, že ...... – ako oznamovacia veta

c) otázka

a) ak sociálne prostredie podporuje pozitívne prvky správania, mladý človek si ich prirodzenejšie osvojuje
b) predpokladám, že výber vhodného vzoru napomáha mladému človeku zvládať sociálne prostredie podporuje pozitívne prvky správania, mladý človek si ich prirodzenejšie osvojuje
c) je sociálne prostredie schopné ovplyvniť výber hodnôt mladého človeka?

3. etapa – určenie metód, postupov, metodiky zberu údajov
- na overenie hypotéz treba zbierať údaje takými metódami (metodickými nástrojmi), aby sa dal predpokladaný vzťah medzi vymedzenými premennými potvrdiť alebo vyvrátiť
- na overovanie hypotéz sa v pedagogike používa spravidla viac metód

4. etapa – vypracovanie výskumného projektu

a) vymedzujeme a spresňujeme za akých podmienok možno výskum realizovať

b) určujeme akým spôsobom možno zabezpečiť validitu (platnosť alebo pravdivosť)

c) pripravujeme si materiálne a personálne podmienky na realizáciu výskumu

5. etapa – usporiadanie a interpretácia zistení

a) spracovanie získaných údajov pomocou matematických a logických postupov

b) triedenie súboru získaných poznatkov v súlade s hypotézou

c) vyvodenie záverov o overovanej hypotéze, interpretácia zistení tak, aby sa úplne, jasne overilo a vyplynulo, čo sa dokázalo a v čom sa dokázala hypotéza ako oprávnená
- v tejto etape môžeme hypotézu modifikovať alebo uviesť, že pri potvrdení toho, čo sme formulovali by bolo dobré, .....

6. etapa – publikovanie
- spracovanie výsledkov do určitej podoby – napr. vedecká monografia, záverečná práca, výskumná práca, .....

4. Osobitosti výskumu v pedagogike

Vyplývajú jednak zo zložitosti výchovno-edukačnej reality, z ich komplexnosti a z neexaktnosti (nepresnosti) pedagogiky a iných spoločenských vied.

1. pedagogické javy sa nedajú presne merať – napr. vlastnosti, výsledky výchovno-vzdelávacej činnosti učiteľa a žiaka, podiel učiteľa a žiaka na týchto výsledkoch, ...

2.