pedagogické javy sú dynamické a neopakovateľné – vlastnosti, schopnosti, podmienky sa vyvíjajú preto nemôžme povedať, že metódu použijeme za rovnakých podmienok 2x
- opakované šetrenia, výskumy sú len relatívne rovnaké
- respondenti aj metóda môže byť rovnaká, ale v priebehu výskumu pôsobí množstvo neopakovateľných faktorov (momentálny psychický a fyzický stav, zážitky, počasie,..)

3. pedagogický výskum sa nemôže realizovať vtedy, ak by sme ublížili respondentovi, alebo ak je to v rozpore s etikou. Preto veľa javov v pedagogike ostáva len na úrovni hypotéz, môžeme ich predpokladať, ale nie exaktne overovať

4. na rozdiel od prírodných javov – pedagogické javy sú spoločensky podmienené nielen vzťahom učiteľ a žiak, ale aj ich postavením v spoločnosti a spoločenským prostredím vôbec

5. pedagogické javy určuje množstvo činiteľov, ktoré komplikujú výskum a kladú špecifické požiadavky na výskumné metódy. Keďže jednotlivé javy vzájomne súvisia prevláda orientácia na komplexnosť výskumu = potreba tímovej práce.

6. napriek mnohostrannosti sa výchovné javy vyznačujú vnútornými zákonitosťami a dajú sa analyzovať. Špecifické znaky ľudskej osobnosti je možné vedecky skúmať.

7. pedagogická veda aj ostatné vedy o človeku si zachovávajú empirický charakter, ktorý je nevyhnutný pre vedecký výskum

5. Výskumné metódy

Metódy výskumu v pedagogike:

Vedecká metóda
- základný spôsob, súhrn všetkých postupov zameraných na zhromažďovanie, spracovávanie alebo analýzu údajov, odhaľovanie vedeckých zákonitostí a vytváranie systému vedeckého poznania

Výskumná metóda
- špeciálny vedecký postup získania vedeckých faktov v určitej disciplíne
- v niektorých literatúrach sa táto metóda označuje ako výskumná technika, nástroj

Metodika
- konkrétny návod ako v daných špecifických podmienkach výskumu realizovať vedeckú metódu využitím komplexu výskumných metód

Vedecký fakt
- fakt ako odraz reality sa stáva vedeckým na základe výskumu
- prostredníctvom neho sa overujú vzťahy medzi skúmanými javmi a procesmi
- ak sa pri použití výskumných metód predpoklady (hypotézy) o vzťahoch potvrdia prijímajú sa za vedecké fakty

Má 2 stránky:
a) objektívna – odraz objektívnej reality

b) subjektívna – predstavuje subjektívnu výpoveď o fakte (realite)

Validita
- schopnosť výskumnej metódy alebo nástroja zisťovať to, čo zisťovať má, chceme
- správnejšie by bolo hovoriť o rôznom stupni validity, než o validite ako takej
- ak poznáme validitu rôznych výskumných nástrojov môžeme z nich vybrať validnejší alebo si validnejší nástroj zostrojíme sami

Rozlišujeme:
a) obsahová
- stanovuje do akej miery vyhovuje obsah výskumného nástroja obsahu zisťovanej oblasti
- ak ide napr.