Empirické metódy

Členia sa:
a) metódy získavania faktov z objektívnych situácií
(pozorovanie, experiment, analýza dokumentov, analýza produktov činnosti)

b) metódy získavania faktov zo subjektívnych výpovedí
(rozhovor, dotazník, interiu, sociometrická metóda)

8. Metóda škálovania

- uskutočňuje sa rozličnými druhmi posudzovacích škál

posudzovacia škála
- nástroj, ktorý umožňuje zisťovať mieru vlastností javu alebo jeho intenzitu
- posudzovateľ vyjadruje svoje hodnotenie určením polohy na škále
- posudzovať možno ľudí alebo javy
- posudzovanie sa môže realizovať formou dotazníka alebo sociometrickou metódou
- posudzovacie škály majú minimálne 3 nepárne stupne (3, 7, 9). Počet stupňov na škále ovplyvňujú jemnosť posudzovania, preto sa trojstupňová škála nazýva aj hrubá škála
- v škále by mala byť jedna z polôh neviem, neviem sa vyjadriť, nechcem sa vyjadriť (napr. obľúbenosť predmetov Ţ 1, 2, 3, 4, 5, neviem = škála, ktorá usporadúva javy do poradia od najobľúbenejšieho po najmenej obľúbený)
- príklad inej škály = rád pracujem sám Ţ stále (1), veľmi často (2), často (3), občas (4), nikdy (5), neviem
- vyhodnocujeme prostredníctvom priemeru

Bipolárne škály
- nástroj na zisťovanie vlastností učiteľa a žiaka, skladá sa z 22 dimenzií (vlastností) z toho 4 sa týkajú učitelia a 18 žiaka

Ryans COR
- obsahuje 2 protikladné vlastnosti
- napr. škála od 1 2 3 4 5 6 7 neviem
apatický čulý
pasívny iniciatívny
- je potreba používať ten istý slovný druh
- podľa Ryans COR si môžeme vyhotoviť vlastný dotazník

Pri škálovaní sa môžeme stretnúť s viacerými prekážkami, skreslením:
1. nadhodnotenie pozorovaných vlastností
2. podhodnotenie pozorovaných vlastností (chyba prísnosti)
3. haló efekt (keď posudzovateľ hodnotí danú vlastnosť pod vplyvom inej vlastnosti)

Pri škálovaní môžeme byť príliš benevolentní alebo prísni, aby sme zobjektívnili výsledky škálovania je dobré robiť paralelné posudzovanie.

Likertove škály
- meranie postojov a názorov ľudí
- škálujú sa z výroku a stupnice, na stupnici respondent vyjadruje stupeň svojho súhlasu alebo nesúhlasu
- výrobok možno formulovať v kladnom alebo zápornom zmysle (napr. matematika je môj najobľúbenejší predmet – súhlasím veľmi – súhlasím – ani nesúhlasím, ani súhlasím – nesúhlasím – silne nesúhlasím)
Existuje test Elizabeth Lukasovej, ktorým môžeme zisťovať zmysel života
štandardizovaný.

10.