Pedagogický výskum a výskumné metódy (poznámky)
Literatúra:
Švec, Š.: Metódy výskumu v pedagogike, Bratislava, FF UK, 1996
Švec, Š.: Metodológia vied o výchove, Bratislava, IRIS, 1998
Gavora, P.: Výskumné metódy v pedagogike, Bratislava, Metodické centrum, 1996
Kerlinger: Základy výskumu chování, Praha, 1972
Průcha, J.: Úvod do metodológie a metód pedagogického výskumu, Praha, 1993
Darák, M. – Krajčová, N.: Empirický výskum v pedagogike, Prešov, 1995
Maršálová, L.: Výskum v psychológii, Praha, 1992
Pomôcka pre vypracovanie záverečnej, diplomovej, ... práce
Kalušák, D.: Ako písať vysokoškolské a kvalifikačné práce, Bratislava, 1998
Osnova:
1. Charakteristika a cieľ pedagogického výskumu
2. Druhy, členenie výskumu
3. Etapy, fázy výskumu
4. Osobitosti výskumu v pedagogike
5. Výskumné metódy
6. Klasifikácia, členenie
7. Literárna metóda
8. Metóda škálovania
9. Empirické metódy
a) metódy zisťovania faktov z objektívnych situácií
b) metódy zisťovania faktov prostredníctvom subjektívnych výpovedí
10. Metódy spracúvania zistených faktov
a) kvantitatívne (štatistické, matematické spracovanie)
b) kvalitatívne
Tézy:
1. Charakteristika a cieľ výskumu v pedagogike
2. Druhy výskumu v pedagogike
3. Etapy výskumu v pedagogike – charakterizovať každú fázu
4. Osobitosti výskumu v pedagogike
5. Výskumné metódy – klasifikácia a charakteristika (rozlíšiť, čo je vedecká metóda, výskumná metóda, metodika)
6. Validita výskumného nástroja
7. Reliabilita výskumného nástroja
8. Literárna metóda
9. Škálovanie
10. Empirické metódy pedagogického výskumu, členenie
11. Metódy získavania faktov z objektívnych situácií – charakteristika jednotlivých metód
12. Metódy získavania faktov zo subjektívnych výpovedí
13. Metódy spracúvania získaných faktov
14. Systém prístupu k skúmaniu výchovných javov
15. Význam v profesionálnej výchove andragóga
Význam štúdia pedagogického výskumu
- základná časť pedagogiky
- slúži ako východisko pre riešenie situácií, pretože v pedagogickej práci sa vyskytuje množstvo problémov
- lepšie výsledky vo výskumnej práci majú praktici
- praktický dôvod – každé vysokoškolské štúdium končí záverečnou prácou, ktorá je výskumná, preto musím ovládať túto oblasť
1.
Charakteristika a cieľ pedagogického výskumu
Pedagogický výskum
- cieľavedomá a zámerná analyticko-syntetická činnosť, ktorej podstatným znakom je štúdium a poznávanie objektívnej pedagogickej (edukačnej) reality prostredníctvom adekvátnych metodických prostriedkov a výskumných techník
- jej cieľom je získať vedecké fakty o rozličných javoch, dejoch, vlastnostiach a iných stránkach pedagogickej skutočnosti, ktoré sa zovšeobecňujú do podoby zákonov, všeobecných poznatkov alebo vedeckých pedagogických teórií
Cieľ výskumu v pedagogike
- obohacovať ju novými vedeckými poznatkami, a tak prispievať k systémovému chápaniu výchovy
Pedagogický výskum prispieva k rozvoju teórie, ale aj k rozvoju pedagogickej praxe.
2. Druhy, členenie výskumu
Delia sa podľa rôznych kritérií:
1. podľa cieľa
a) základný – teoretický výskum
- pracuje spravidla na kľúčových otázkach pedagogickej vedy – napr. rozpracovanie cieľov výchovy, tvorba pedagogických kategórií, podstata pedagogických dejov
b) aplikovaný
- aplikuje najnovšie vedecké poznatky, ku ktorým dospel základný výskum na konkrétne podmienky pedagogickej praxe (edukačnej reality) so zámerom ďalšieho skvalitnenia získaných teoretických poznatkov
- overuje teoretické poznatky v praxi a hľadá cesty, ako riešiť požiadavky praxe
- efektívne metódy – metóda sa overuje v konkrétnej situácií – (napr. preverovanie a skúmanie efektívnych metód výučby, štruktúrou vyučovacej hodiny, organizačnými formami vyučovania (edukácie), problematikou hodnotenia a klasifikácie, vzťahu učiteľa a žiaka, ......) – zamerané na
c) pedagogický prieskum
- zameraný na zistenie stavu istého pedagogického javu
- umožňuje poznávať javovú stránku problému, neskúma problém do hĺbky
- prináša informácie pre vytvorenie istého pohľadu na situáciu alebo stav vybraného pedagogického javu
- je východiskom, orientáciou pre aplikovaný a základný výskum
- často sa používa v bežnej edukačnej realite (napr. nadriadené orgány, inšpekčné orgány, riaditelia škôl a inštitúcií si robia prieskum na zistenie stavu vedomostí žiakov, ....)
- poskytuje informácie o stave a úrovni edukačnej reality
2. podľa hĺbky a rozsahu
a) komplexný (celkový) - skúmanie obsahovej prestavby (napr. celková prestavba výučby na ZŠ)
b) parciálny (čiastkový) – skúma jednotlivé časti (napr. výskum nového systému hodnotenia žiakov)
3. podľa časového obdobia
a) krátkodobý – skúmanie odmeny a trestu na vyučovacej hodine v 1 týždni
b) strednodobý – trvá dlhšie, napr. 1 mesiac
c) dlhodobý – napr. z časového hľadiska je ohraničený dĺžkou školskej dochádzky
Na výskum je potrebný primeraný duchovný a materiálny potenciál, ktorý si každý musí vytvoriť sám. Tento potenciál je sústredený v ústavoch – špecifických pracoviskách, napr. Štátny pedagogický ústav, Ústav detskej psychológie a patopsychológie a na inštitúciách, kde patria aj vysoké školy.
3. Etapy výskumu v pedagogike – charakterizovať každú fázu
1.
etapa – vymedzenie vedeckého problému
- úplne najdôležitejšia
- od presného a správneho vymedzenia problému vo veľkej miere závisí úspech celej práce
- východisková fáza, v ktorej si kladieme otázku, čo skúmať, čo riešiť a hľadáme na ňu odpoveď
- formulujeme si vedecký problém
- veľmi náročná a tvorivá činnosť
- všeobecne sa uvádza, že hlavným tajomstvom úspechu vo vede nespočíva často ani vo vyriešení problému, ale v jeho nastolení (v umení objavovať a precizovať problém)
- zoznamujeme sa so všetkými dostupnými informácia o doterajšom riešení problému, spracúvame tieto informácie a formulujeme vlastné vymedzenie podstaty problému
- výsledkom tejto fázy je vecná a empirický overiteľná formulácia problému na skúmanie
2. etapa – formulácia vedeckej hypotézy
- prísne vymedzenie predpokladanej odpovede na položenú otázku, predpokladáme riešenie problému
- definovanie predpokladanej zákonitosti, ktorá by mala platiť
- hypotéza konštatuje predpokladaný vzťah medzi 2 alebo viacerými premennými
- tento vzťah alebo predpoklad je vlastne predmetom skúmania, výskumu
- hypotéze musí byť overiteľná výskumnými metódami v praxi
Formulácia hypotézy:
a) ak platí A platí aj B – vzťah medzi 2 premennými
b) predpokladám, že ...... – ako oznamovacia veta
c) otázka
a) ak sociálne prostredie podporuje pozitívne prvky správania, mladý človek si ich prirodzenejšie osvojuje
b) predpokladám, že výber vhodného vzoru napomáha mladému človeku zvládať sociálne prostredie podporuje pozitívne prvky správania, mladý človek si ich prirodzenejšie osvojuje
c) je sociálne prostredie schopné ovplyvniť výber hodnôt mladého človeka?
3. etapa – určenie metód, postupov, metodiky zberu údajov
- na overenie hypotéz treba zbierať údaje takými metódami (metodickými nástrojmi), aby sa dal predpokladaný vzťah medzi vymedzenými premennými potvrdiť alebo vyvrátiť
- na overovanie hypotéz sa v pedagogike používa spravidla viac metód
4. etapa – vypracovanie výskumného projektu
a) vymedzujeme a spresňujeme za akých podmienok možno výskum realizovať
b) určujeme akým spôsobom možno zabezpečiť validitu (platnosť alebo pravdivosť)
c) pripravujeme si materiálne a personálne podmienky na realizáciu výskumu
5. etapa – usporiadanie a interpretácia zistení
a) spracovanie získaných údajov pomocou matematických a logických postupov
b) triedenie súboru získaných poznatkov v súlade s hypotézou
c) vyvodenie záverov o overovanej hypotéze, interpretácia zistení tak, aby sa úplne, jasne overilo a vyplynulo, čo sa dokázalo a v čom sa dokázala hypotéza ako oprávnená
- v tejto etape môžeme hypotézu modifikovať alebo uviesť, že pri potvrdení toho, čo sme formulovali by bolo dobré, .....
6. etapa – publikovanie
- spracovanie výsledkov do určitej podoby – napr. vedecká monografia, záverečná práca, výskumná práca, .....
4. Osobitosti výskumu v pedagogike
Vyplývajú jednak zo zložitosti výchovno-edukačnej reality, z ich komplexnosti a z neexaktnosti (nepresnosti) pedagogiky a iných spoločenských vied.
1. pedagogické javy sa nedajú presne merať – napr. vlastnosti, výsledky výchovno-vzdelávacej činnosti učiteľa a žiaka, podiel učiteľa a žiaka na týchto výsledkoch, ...
2.
pedagogické javy sú dynamické a neopakovateľné – vlastnosti, schopnosti, podmienky sa vyvíjajú preto nemôžme povedať, že metódu použijeme za rovnakých podmienok 2x
- opakované šetrenia, výskumy sú len relatívne rovnaké
- respondenti aj metóda môže byť rovnaká, ale v priebehu výskumu pôsobí množstvo neopakovateľných faktorov (momentálny psychický a fyzický stav, zážitky, počasie,..)
3. pedagogický výskum sa nemôže realizovať vtedy, ak by sme ublížili respondentovi, alebo ak je to v rozpore s etikou. Preto veľa javov v pedagogike ostáva len na úrovni hypotéz, môžeme ich predpokladať, ale nie exaktne overovať
4. na rozdiel od prírodných javov – pedagogické javy sú spoločensky podmienené nielen vzťahom učiteľ a žiak, ale aj ich postavením v spoločnosti a spoločenským prostredím vôbec
5. pedagogické javy určuje množstvo činiteľov, ktoré komplikujú výskum a kladú špecifické požiadavky na výskumné metódy. Keďže jednotlivé javy vzájomne súvisia prevláda orientácia na komplexnosť výskumu = potreba tímovej práce.
6. napriek mnohostrannosti sa výchovné javy vyznačujú vnútornými zákonitosťami a dajú sa analyzovať. Špecifické znaky ľudskej osobnosti je možné vedecky skúmať.
7. pedagogická veda aj ostatné vedy o človeku si zachovávajú empirický charakter, ktorý je nevyhnutný pre vedecký výskum
5. Výskumné metódy
Metódy výskumu v pedagogike:
Vedecká metóda
- základný spôsob, súhrn všetkých postupov zameraných na zhromažďovanie, spracovávanie alebo analýzu údajov, odhaľovanie vedeckých zákonitostí a vytváranie systému vedeckého poznania
Výskumná metóda
- špeciálny vedecký postup získania vedeckých faktov v určitej disciplíne
- v niektorých literatúrach sa táto metóda označuje ako výskumná technika, nástroj
Metodika
- konkrétny návod ako v daných špecifických podmienkach výskumu realizovať vedeckú metódu využitím komplexu výskumných metód
Vedecký fakt
- fakt ako odraz reality sa stáva vedeckým na základe výskumu
- prostredníctvom neho sa overujú vzťahy medzi skúmanými javmi a procesmi
- ak sa pri použití výskumných metód predpoklady (hypotézy) o vzťahoch potvrdia prijímajú sa za vedecké fakty
Má 2 stránky:
a) objektívna – odraz objektívnej reality
b) subjektívna – predstavuje subjektívnu výpoveď o fakte (realite)
Validita
- schopnosť výskumnej metódy alebo nástroja zisťovať to, čo zisťovať má, chceme
- správnejšie by bolo hovoriť o rôznom stupni validity, než o validite ako takej
- ak poznáme validitu rôznych výskumných nástrojov môžeme z nich vybrať validnejší alebo si validnejší nástroj zostrojíme sami
Rozlišujeme:
a) obsahová
- stanovuje do akej miery vyhovuje obsah výskumného nástroja obsahu zisťovanej oblasti
- ak ide napr.
o test z psychológie, pedagogiky, ktorý má merať vedomosti, potom pri odpovedi na to, či ide o dostatočnú obsahovú validitu treba zodpovedať na otázky:
1. Sú v ňom všetky dôležité prvky učiva?
2. Sú tieto prvky proporcionálne správne zastúpené?
- ak odpovieme kladne potom je test valídny
b) konštruktová
- konštrukt je ľudská črta, charakteristika, napr. vedomosť, zručnosť, schopnosť, postoj,....
- možno sa pýtať: Zisťuje tento nástroj konštrukt, ktorý ma zaujíma? Ak si odpovieme kladne, vtedy hovoríme o konštruktovej validite
c) súbežná
– zisťuje sa porovnávaním výsledkov dosiahnutých výskumným nástrojom s istým kritériom. Kritériom môže byť napr. iný výskumný nástroj, ktorého validita bola už zistená. Kritérium = posúdenie výsledku práce.
Reliabilita
- presnosť výskumného nástroja (metódy) napr. slnečné hodiny majú nižšiu reliabilitu než mechanické
- presnosť závisí od vonkajších podmienok, za ktorých robíme výskum
Spôsoby stanovovania reliability:
a) opakovania merania – (výskumný nástroj má tým vyššiu reliabilitu, čím menšie sú odchýlky medzi výsledkami merania)
b) môžeme použiť 2 formy toho istého výskumného nástroja – (napr. rozhovor a dotazník) a porovnaním oboch meraní zisťujeme stupeň zhody alebo rozdiely
c) zhoda medzi posudzovateľmi – nástroj použijú nezávisle od seba 2 posudzovatelia a stupeň zhody znamená vyššiu reliabilitu, stupeň nezhody nižšiu
V súčasnosti existujú štandardné výskumné metódy (ak ju použijem vyhnem sa tomu, či je validna moja alebo nie). Validita a reliabilita sú základnými vlastnosťami výskumných metód.
7. Literárna metóda
Výskumné metódy v pedagogike členíme podľa etáp výskumu. Literárna metóda sa využíva najmä pri etape formulovania problému a pri štúdiu prameňov,
Literárna metóda
- efektívne štúdium prameňov
- pri príprave a vypracovaní teoretickej časti práce sa odporúča robiť si výpisky – excerpty, na ktorých sú uvedené úplné bibliografické údaje a citáty alebo parafrázy
- pri práci sa uvádzajú bibliografické údaje podľa platnej normy
Citát
– doslovne uvedená myšlienka
- v odbornom texte sa uvádza – „.................................“
- musím uviesť prameň, z ktorého som čerpala
- nesmie byť vytrhnutý z kontextu
Parafráza
- voľne pretlmočená myšlienka iného
- v texte sa neuvádza úvodzovkami a býva dlhšia ako citát
- musím uviesť prameň, z ktorého som čerpala
- nesmie sa vytrhnúť s kontextu
[3, str. 32] – číslo literatúry v poradí, ako je uvedené na konci práce
1 – poznámka pod čiarou
KATUŠČÁK, Dušan: názov knihy, Bratislava: Iris, 1998 = bibliografický údaj
Citát a parafráza nám umožňuje:
1. podložiť tvrdenie všeobecne uznanou autoritou
2. polemizovať
3. spestriť
4. ako východisko, motto, ktoré v práci ďalej rozvíjame
9.
Empirické metódy
Členia sa:
a) metódy získavania faktov z objektívnych situácií
(pozorovanie, experiment, analýza dokumentov, analýza produktov činnosti)
b) metódy získavania faktov zo subjektívnych výpovedí
(rozhovor, dotazník, interiu, sociometrická metóda)
8. Metóda škálovania
- uskutočňuje sa rozličnými druhmi posudzovacích škál
posudzovacia škála
- nástroj, ktorý umožňuje zisťovať mieru vlastností javu alebo jeho intenzitu
- posudzovateľ vyjadruje svoje hodnotenie určením polohy na škále
- posudzovať možno ľudí alebo javy
- posudzovanie sa môže realizovať formou dotazníka alebo sociometrickou metódou
- posudzovacie škály majú minimálne 3 nepárne stupne (3, 7, 9). Počet stupňov na škále ovplyvňujú jemnosť posudzovania, preto sa trojstupňová škála nazýva aj hrubá škála
- v škále by mala byť jedna z polôh neviem, neviem sa vyjadriť, nechcem sa vyjadriť (napr. obľúbenosť predmetov Ţ 1, 2, 3, 4, 5, neviem = škála, ktorá usporadúva javy do poradia od najobľúbenejšieho po najmenej obľúbený)
- príklad inej škály = rád pracujem sám Ţ stále (1), veľmi často (2), často (3), občas (4), nikdy (5), neviem
- vyhodnocujeme prostredníctvom priemeru
Bipolárne škály
- nástroj na zisťovanie vlastností učiteľa a žiaka, skladá sa z 22 dimenzií (vlastností) z toho 4 sa týkajú učitelia a 18 žiaka
Ryans COR
- obsahuje 2 protikladné vlastnosti
- napr. škála od 1 2 3 4 5 6 7 neviem
apatický čulý
pasívny iniciatívny
- je potreba používať ten istý slovný druh
- podľa Ryans COR si môžeme vyhotoviť vlastný dotazník
Pri škálovaní sa môžeme stretnúť s viacerými prekážkami, skreslením:
1. nadhodnotenie pozorovaných vlastností
2. podhodnotenie pozorovaných vlastností (chyba prísnosti)
3. haló efekt (keď posudzovateľ hodnotí danú vlastnosť pod vplyvom inej vlastnosti)
Pri škálovaní môžeme byť príliš benevolentní alebo prísni, aby sme zobjektívnili výsledky škálovania je dobré robiť paralelné posudzovanie.
Likertove škály
- meranie postojov a názorov ľudí
- škálujú sa z výroku a stupnice, na stupnici respondent vyjadruje stupeň svojho súhlasu alebo nesúhlasu
- výrobok možno formulovať v kladnom alebo zápornom zmysle (napr. matematika je môj najobľúbenejší predmet – súhlasím veľmi – súhlasím – ani nesúhlasím, ani súhlasím – nesúhlasím – silne nesúhlasím)
Existuje test Elizabeth Lukasovej, ktorým môžeme zisťovať zmysel života
štandardizovaný.
10.
Metódy spracúvania zistených faktov
a) kvantitatívne metódy spracovania (matematické a štatistické spracovanie)
- od najjednoduchších výpočtov (aritmetický priemer, percentuálne vyjadrenie, medián) až po zložité
b) kvalitatívne metódy spracovania
- analýza, syntéza, indukcia, dedukcia, komparácia.
|
