Jej súčasťou je normalizácia, ktorá sa opiera o predpoklad normálnej distribúcie psychických vlastností.

VALIDITA – platnosť testu pre zisťovanie charakteristík, na ktorých meranie je určený (t.j. test meria to čo merať má). Má v podstate preukázať, že výkon v teste je v tesnom vzťahu s inými meraniami alebo kritériami príslušnej schopnosti alebo vlastnosti (napr. Test pre vodičov je validný vtedy ak skutočne dobrí a beznehodoví vodiči majú v danom teste vysoké skóre a zlí vodiči nízke skóre výkonu.). Táto charakteristika sa vzťahuje najmä na tzv. praktickú validitu, ktorej základom je vhodne zvolené zrovnateľné vonkajšie kritérium. Aj zvolené kritérium však musí byť validné (napr. školské známky sa väčšinou odlišujú medzi jednotlivými školami a tak nebývajú dobrým vonkajším kritériom). Podobne už opätovné potvrdenie psychiatrickej diagnózy ďalšími psychiatrami pomôže zabezpečovať jej platnosť, niekedy poslúžia ako kritérium výsledok iného psychometricky už dobre overeného a validne realizovaného psychometrického testu.
Pri časovej zhode porovnávania výsledkov testu s vonkajším kritériom hovoríme o paralelnej (súbežnej) validite, pri dlhšom časovom odstupe dožadovaného kritéria o predikčnej (prognostickej) validite, ktorej stanovenie býva značne náročné (preto napr. na základe výsledkov úspešných riadiacich pracovníkov predpovedáme úspešnosť nových adeptov na riadiace funkcie) z toho vyplýva, že validita sa môže určovať na základe výskumnej práce s testovaním rôznych vzoriek populácie.
Patrí sem ešte aj teoretická validita, nazývaná aj pojmová alebo konštruktívna. Opiera sa o známu teoretickú podstatu meranej charakteristiky o jej pojmové vymedzenie (napr. postoj je kognitívny, emotívny a motivačný výraz vzťahu k určitej skutočnosti, ale zachytiť všetky 3 jeho komponenty nie je jednoduché). Okrem korelačných výpočtov sa validita často overuje aj pomocou faktorovej analýzy výsledkov skoršieho výskumného projektu. Pri experimentálnom alebo kváziexperimentálom výskume nás zaujíma tzv. ekologická validita, ktorou sa vyjadruje miera použiteľnosti výsledkov výskumu v praxi, resp. miera možnosti aplikovať určité laboratórne zistenia na reálny bežný život človeka. Je to jeden z aspektov externej validity.

RELIABILITA – spoľahlivosť metodiky, resp. stupeň presnosti merania. Spoľahlivý test dáva rovnaký výsledok za tých istých podmienok (dependabilita), prípadne aj pomocou paralelnej formy, pričom je vnútorne konzistentný. Reliabilita zodpovedá medzi iným požiadavke opakovateľnosti pri experimente a tak sa najčastejšie zisťuje preverovaním stability výsledku testu v čase, t.j. opakovaným vyšetrením tých istých osôb po určitom časovom odstupe.