Táto technika sa nazýva test-retest. Konzistencia (homogenita) testu sa zase najčastejšie zisťuje pomocou metódy polovíc (split-hakf), t.j. pozorovaním výsledku pri párnych a nepárnych položkách. Okrem toho sa robí korelácia (vzájomný znak medzi premennými znakmi alebo vlastnosťami 2 alebo viacerých javov, súvsťažnosť.) každej položky s celým testom (pri konštrukcii testu). Technika ekvivalentných foriem niekedy vyústi do vytvorenia 2 paralel – verzií testu. Test, ktorý nie je reliabilný nemôže byť validný.

RELIABILITA ROZHOVORU, ktorá je neraz základnou metódou v klinike je (napr. zhoda v psychiatrickej diagnóze založenej len na rozhovore sa pohybovala medzi dvoma psychiatrami okolo 50%). Ale aj reliabilita psychologického vyšetrenia narastá cvikom vo vyšetrovaní, v administrovaní a vyhodnocovaní testu, čo je jedným z dôvodov pre ich výlučne odborné používanie s výcvikom, ktorý predpisuje počet vyšetrení pre odbornú skúsenosť psychológa (napr. pri Rozschachovej metóde je to 100 vyšetrení). Zvyčajne 3-oj ročná popromočná prax z toho 1 rok pod supervíziou postačuje pre nadobudnutie požadovanej odbornosti, ktorá sa ešte prejavuje postgraduálnou atestačnou skúškou.
Nevhodné postoje laickej verejnosti k testom sa okrem nevhodnej popularizácie posilňujú ich neodborným použitím nekompetentnými osobami. Všetky psychodiagnostické metodiky sa konštruujú pomocou veľmi pracných výskumných postupov a štatistických postupov. Zároveň vychádzajú z istých teoretických foriem a empirických poznatkov, ktoré treba pri ich použití poznať. Nielen ich konštrukcia ale aj ich aplikácia musí rešpektovať metodologické princípy a experimentálne zásady. To je ďalší dôvod pre výlučne odborné používanie psychologických testov či iných psychodiagnostických štandardizovaných metodík. Základný problém spočíva v tom, že neodborník má tendenciu brať výsledok testu ako platný záver, kým odborník berie výsledok testu ako podklad k diagnsotickej úvahe, pričom sa opiera o celý rozsah odborných znalostí.

ZÁSADY PRÁCE S PSYCHODIAGNOSTICKÝMI METÓDAMI
Didakticky by sme mohli tieto zásady rozdeliť na odborno-metodologické a etické. V praxi sa však do istej miery prelínajú a to najmä v tom zmysle, že odborno-metodologické požiadavky sú základnou podmienkou aj etického prístupu.

ODBORNÉ ZÁSADY – psychologické vyšetrenie sa nezaobíde bez všeobecných exploračných metód pozorovania a rozhovoru, vrátane anamnézy.