Použitie psychodiagnostických dotazníkov, škál a schém je už výberové a častejšie slúži potrebám psychoterapie (v diagnosticko psychoterapeutickom procese), pri ktorom majú značný význam subjektívne údaje a pohľady klienta. Po psychologickom teste siahame pre jeho vyššiu objektivitu, ktorá zachytáva jasne rozpoznateľné prejavy pomocou objektívnych jednotiek výkonu (bodov, času, chýb a pod.)

ETICKÉ ZÁSADY – požiadavky na osobnosť psychológa
- prirodzená úcta k ľudskému bytiu a jeho individualite
- úprimný záujem o druhých so schopnosťou akceptovať ich bez výhrad a moralizovania
- citlivosť na verbálne aj neverbálne prejavy
- schopnosť vyhodnotiť atmosféru dôvery, vyvolávať spontánnu dôveru a rešpekt
- správať sa autenticky, poznať sám seba a v stresovej situácii vedieť regulovať svoje prejavy
- s klientom pracovať ohľaduplne, taktne a čestne, usilovať sa porozumieť mu
- byť náročný na charakterovú a odbornú stránku svojej činnosti, dbať o svoj odborný rast a kvalifikáciu
- byť emocionálne vyspelý, sociálne zrelý a vedieť prijímať zodpovednosť za iného človeka
- byť orientovaný prevažne altruisticky, nebyť zaujatý sám sebou, byť primerane sebaistý
- dbať o svoj zovňajšok a spoločenské vystupovanie
Primárnou etickou zásadou v práci s klientelou je zásada dobra klienta, ohľad na jeho prospech, úprimné úsilie pomôcť mu. Tejto zásade sa podriaďuje aj psychodiagnostické poznávanie klienta. V prípade, že vyšetrenie slúži aj pre výskumné ciele má byť o tom klient informovaný a má sa vyžiadať jeho súhlas.

DIAGNOSTIKA V PRAXI SOCIÁLNEHO PRACOVNÍKA
A
DIAGNOSTIKA A KĽÚČOVÉ ZNALOSTI O KLIENTELE (Rezníček str. 36)
Pred vlastnou intervenciou musí sociálny pracovník vyhodnotiť získané informácie o klientele tak, aby mohol jednať v záujme nápravy. Sociálna práca je založená na presvedčení, že cielenými krokmi je možné znížiť nepriaznivý sociálny vplyv, prípadne výskyt takých javov ako napr. zanedbávanie a týranie detí, podvýživa, zlé hygienické návyky, nedostatočná integrácia postihnutých do väčšinových spolkov, delikvencia mladistvých, závislosť na alkohole, drogách, konfliktné partnerské spolužitie, chudoba, nezamestnanosť, osamelosť alebo zločinnosť. Vzhľadom na to, že sociálna práca nie je všemocná, a že širšia spoločnosť nemá prostriedky k tomu, aby sa vysporiadala so všetkými spoločenskými javmi, je potrebné sociálne problémy dobre prebádať a podľa diagnózy využiť objektívne ………… zdroje tam, kde je možné najpravdepodobnejšie očakávať prípadne najľahšie dosahovať zmenu alebo nápravu. V sociálnej práci spočíva diagnóza v zistení kľúčových informácií o sociálnych problémoch klienta a ich vyhodnotení.