Najzákladnejšou metódou získavania týchto informácií je riadený rozhovor, okrem neho sa ešte využíva dotazníkové šetrenie, nepriame projektívne metódy, rôzne štandardizované testy, pozorovania v prirodzenom prostredí, pozorovanie v modelovej situácii, sebapozorovanie klientov a analýza existujúcich dokumentov. Sociálna práca v západných štátoch často využíva metódy vyvinuté inými disciplínami, najmä psychodiagnsotikou a sociometriou, ako sú napr. testy IQ a osobnosti, genogramy (rodokmene) a sociogramy a.p.
Pre vlastnú potrebu boli v sociálnej práci vyvinuté rôzne záznamové schémy a zoznamy údajov (napr. zoznamy denných činností, ktoré je klient schopný vykonávať alebo prehľady úloh na ďalšie obdobie a pod.). Obsahová stránka základných informácií, ktoré sociálny pracovníci získavajú od klienta zahŕňa:
- identifikačné údaje (meno, dátum narodenia, adresa)
- dôvod k sociálnej práci (zjavný prípadne skrytý problém)
- rodinné pozadie klienta (rodinný stav, vzťah k členom rodiny)
- sociálne pozadie klienta (blízky ľudia, spoločenské postavenie)
- telesný stav klienta (zdravie a hygiena)
- intelekt a dosiahnuté vzdelanie
- emocionálne správanie (temperament a vystupovanie)
- schopnosť riešiť problémy
- zamestnanecká a ekonomická situácia klienta
- bývanie klienta
- podmienky stravovania a jeho celkové osobné bezpečie
- celkový dojem z klienta
Hlavné požiadavky kladené na informácie sú najmä objektívnosť a prehľadnosť. Sociálny pracovníci by ich mali spracovávať, ak je to možné v krátkom jednoduchom a logickom súhrne s ohľadom na dodržiavanie zásady ochrany osobnosti klienta proti možnému zneužitiu informácií. Požiadavku prehľadnosti a stručnosti pomocne spĺňa dotazník, ktorý zhromaždené dáta do určitej miery štandardizuje a umožňuje ich porovnateľnosť alebo ďalšiu využiteľnosť napr. vo výskume. Priebežne písané správy zasa dobre zachytávajú dymaniku zmien v situácii klienta, aj keď im chýba stručnosť a prehľadnosť. Je teda vhodné priebežne ich zhŕňať.
Relatívne najobjektívnejšiu a najkomplexnejšiu predstavu môže sociálny pracovník získať v prirodzenom prostredí klienta. Na rozdiel od kancelárskeho prostredia v úrade alebo ústave v takomto prípade ponúka možnosť nadviazať nemenej formálny vzťah, klient nemusí byť príliš defenzívny a navyše môže svoju situáciu účinne demonštrovať. Z dynamiky rodinných vzťahov môžeme získať množstvo informácií o typickom sociálnom správaní a vyvodiť z nich závery o možnej účinnosti rôznych typov intervencie v prospech klienta. Rozhovor v domácom prostredí môže byť dostatočne hlboký a obsažný, zároveň však musíme rešpektovať súkromie klienta a nenavštevovať ich príliš neformálne, neohlásene alebo v nevhodnú dobu, aby klienti neprejavili odpor a neodopreli spoluprácu.