Pri hodnotení rozumových schopností vo vyučovacom procese sledujeme predovšetkým:
- uvedomelú účasť na vyučovaní
- trvalosť úsilia
- koncentráciu na sledovanie vyučovacieho procesu
- intenzitu úsilia
- uvedomelosť a zaujatie
- prekonávanie študijných a poznávacích prekážok
- vecnosť a objektivitu pri posudzovaní vlastných výkonov

DIAGNOSTIKA VEDOMOSTÍ
V praxi sa preferujú predovšetkým vedomosti a objekt býva posudzovaný podľa toho, ako kvalitne chápe, reprodukuje a aplikuje poznatky pri skúške kde bývajú obvykle sledované aj ďalšie prvky porozumenia (hĺbka záujmu, poznávacie procesy, postoje atď..) čo skresľuje diagnózu, navyše sa vedomosti chápu príliš globálne a nerozlišuje sa ich systém, štruktúra a všeobecnosť či konatívnosť.
Vedomosti majú tieto kategórie:

Predstavy o javoch – patria do skupiny náhodných vedomostí a sú odrazom konkrétnych pamäťovo zapisovaných vlastností javov. Ide teda o znalosti konkrétnych vizuálnych, auditívnych, haptických a iných javov. Čím bohatšia je predstava o počte vlastností daného javu, tým je presnejšia. Predstavy sú rozvíjané v takmer všetkých predmetoch vo všetkých stupňoch škôl.

Pojmy – patria do skupiny vedomostí, ktoré odrážajú všeobecné, základné, typické a podstatné vlastnosti istého javu. Formy predstáv sa líšia vyššou abstraktnosťou, všeobecnosťou a vylúčením nepodstatných znakov. Pojem je vyjadrený, môže byť diagnostikovaný, definíciou alebo charakteristikou javu.

Vzťahy – patria do skupiny vedomostí, ktoré odrážajú súvislosti javov, ich zákonitosti a pravidlá. Diagnóza sa prevádza skúškou, ale aj praktickou aktivitou, v ktorej je vzťah uplatnený.

Pamäťovo – mechanicky zafixované informácie – sú vedomosti, ktoré sú prevažne asociačnej povahy (mená, dátumy, symboly, značky…) sú nositeľmi informácií alebo indikujú istý jav.
Poznatkové vedomostné sústavy – veľmi zložité vedomosti, ktoré tvoria ucelenú logicky zdôvodnenú sústavu informácií. Vedomostné sústavy sú základom každej vedy a objekt k nim musí dospieť vždy po prebratí istého okruhu učiva.

DIAGNOSTIKA ZRUČNOSTÍ
Zručnosti tvoria významný obsahový prvok vzdelania, a sú charakterizované ako rozvinuté predpoklady (schopnosti) úspešne realizovať praktické výkony, operácie, aktivity.
- jednoduché zručnosti – držanie pracovných nástrojov
- zložité zručnosti – pracovné, študijné, matematické, atď.

Môže ísť o celé komplexy zručností, ktoré umožňujú vykonávať zložité zručnosti (šoférovanie, vedenie schôdze..) Všetky zručnosti sú dlhodobo rozvíjané nácvikom. Podľa absolvovaného zamerania hovoríme o
- intelektuálnych zručnostiach (násobiť, čítať, organizovať)
- motorických zručnostiach (umelecké zručnosti, telesná výchova…)
Zručnosti sa však vo väčšine prípadov kombinujú

SUBJEKTÍVNE PODMIENKY A ICH DIAGNOSTIKA
Medzi jednotlivcami existujú početné rozdiely, ktoré majú výrazne subjektívny charakter a často sa utvárajú vplyvom pôsobenia výchovných činiteľov. Jednou z týchto subjektívnych podmienok vzdelávania a výchovy je vzťah k učeniu a výchove, záujem o obsah, motivácia, pocit sebarealizácie, túžba po úspechu v učení, túžba uplatniť sa v živote.
Ďalšie subjektívne podmienky sa týkajú pocitu strachu (napr. vystupovanie na verejnosti, byť stredom pozornosti, hovoriť s dôležitými osobami, ktoré posudzujú správanie a úroveň vzdelania).