Objavuje sa strach z kritiky, zo zahanbenia, obava pred zosmiešnením pred inými ľuďmi, pred priateľmi. Existujú však aj vlastnosti, ktoré sú subjektívne prežívané, ale ťažko sa zisťujú bežným pozorovaním (napr. pocit menejcennosti, ktorý na jednej strane môže byť príčinou izolácie jedinca v kolektíve, na druhej strane však môže byť zdrojom snahy uplatniť sa). Všetky tieto vlastnosti majú výrazne subjektívne príznaky. Jedinec ich užíva so zaujatím, sú stále prítomné v jeho vedomí a subjektívne sa zdajú výraznejšie než v skutočnosti sú, pričom dôvody bývajú často malicherné a subjektívne.
Všetky tieto vlastnosti sú dlhodobo rozvíjané vplyvom najbližšieho okolia v skupine atď. Nie sú teda dané geneticky. Takéhoto pôvodu je podľa odborníkov aj väčšina psychopatií, ktorých sociálny pôvod sa pokladá za primárny. V pedagogickej diagnostike sledujeme z týchto vnútorných podmienok učenia a správania predovšetkým vzťah k objektu k učeniu a výchovným snahám učiteľov a obsahu vzdelávania.
Vzťah objektu k učeniu a procesu výchovy je jedným z najdôležitejších faktorov výchovy, ovplyvňuje efektivitu vyučovania a je jednou z príčin neúspechov vo vzdelávaní a výchove, preto zistenie tohto vzťahu je jednou z hlavných úloh pedagogickej diagnostiky. Učebná činnosť jednotlivca rovnako ako jeho práca je výrazným vôľovým procesom, pri ktorom sa musí prejaviť záujem, postoj, túžba učiť sa, vzdelávať sa a pracovať. Bez vhodnej motivácie sa vôľový proces neaktualizuje a môže byť uplatnená zásada aktivity.
Hvozdík: rozlišuje 4 kategórie vzťahu k učeniu:
1. veľmi pozitívny, uvedomelý, aktivizujúci vzťah
2. pozitívny, uspokojivý vzťah
3. ľahostajný vzťah – objekt nie je spoľahlivý, je nestály, morálka je nízka
4. negatívny vzťah – keď sa objekt odmieta učiť a nerád pracuje

Daný vzťah k učeniu však nie je možné pokladať za všeobecne platný a je potrebné ho diferencovať podľa obsahu podmienok a cieľov vzdelávania. Rovnako nie je možné zjednodušene vnímať a posudzovať charakter a zdroje záporného vzťahu k učeniu a práci. Môže sa prejavovať únava z učenia, slabá vôľa, podceňovanie zmyslu učenia, problémy so zapamätávaním. Je to vplyv učiteľa, ktorý nemá k objektu vyhovujúci vzťah, povrchné vysvetľovanie, náhlenie sa v školskej práci, nevyhovujúce vzťahy a podmienky v rodine. Problémy, ktoré vytvárajú záporný vzťah k učeniu neraz spočívajú v temperamente.
Kovalev, ktorý sa opiera o Pavlova prisudzuje ťažkosti v učení najmä cholerikom a melancholikom.

HODNOTENIE A KVALITATÍVNE PRÍSTUPY V PEDAGOGICKEJ DIAGNOSTIKE
Hodnotenie možno chápať ako najdôležitejšiu súčasť resp.