základ pedagogickej diagnostiky. Vývin školského hodnotenia je zároveň aj vývinom pedagogickej diagnostiky, pričom je treba rozlišovať medzi teoretickými náhľadmi a praxou školského hodnotenia. Doteraz nie je preskúmané čoho príčinou môže byť rozporuplný vzťah množstva pedagogických osobností k nemu. Komenský nepovažoval otázky školského hodnotenia za centrálny problém svojich reformných názorov, čo súviselo najmä s jeho demokratizačnými tendenciami v oblasti školstva. Zavedenie povinnej školskej dochádzky vytvára zo školského hodnotenia nielen problém pedagogiky ale aj sociálny t.j. školské hodnotenie začína plniť dôležitú selektívnu funkciu, ktorá nahrádza dovtedajšiu stavovskú organizáciu školstva. Centrálnym problémom prvej vývinovej etapy školského hodnotenia je chápanie disciplíny. Pre feudálne školy sú typické autoritatívne prístupy vo výchove opierajúce sa o dogmatické vyučovanie a úplné podriadenie žiaka učiteľovi založené na trestoch a donucovaní bez využitia motivácie.

J.CACH a P. VAJCÍK zostavili charakteristiku základných druhov priestupkov, ktoré delia na 3 skupiny
1. malé priestupky- narušovanie vyučovania (trest: nadávka, zosmiešnenie žiaka učiteľom, odňatie jedla)
2. väčšie priestupky sú to priestupky v skupine 1 + priestupky mimo školy napr. používanie materinského jazyka (trest: nosenie potupných znamení, pracovné tresty)
3. veľké priestupky – bitky žiakov medzi sebou, krádež, výstup proti učiteľovi. (trest: telesné tresty, školské väzenie)

Celý systém školského hodnotenia vyplýval z hlavného cieľa výchovy a vzdelávania. Výchova žiakov k zbožnosti a naučiť ich používať latinčinu. Prvý významný pokus o zavedenie jednotného systému školského hodnotenia patrí jezuitskému školstvu, ktoré prvé klasifikovalo pomocou známok. Jezuiti využívali aj motivačné prostriedky (súťaženie, odmeny) na úkor telesných trestov. Povinná školská dochádzka v Rakúsko-Uhorsku zrušila telesné tresty a nahradila ich klasifikáciou známkami. Skúšky stratili svoj rituálno náboženský charakter a nadobudli charakter odborný. Mení sa aj pohľad na žiaka začínajú sa zohľadňovať jeho potreby a od učiteľa sa vyžaduje pedagogický takt. Školské hodnotenie získava formálny charakter t.j.