Rodinné právo (poznámky)

R o d i n n é p r á v o



Okruhy:

1. Rodinné právo – pojem a predmet; miesto rodinného práva v právnom systéme SR

2. Základné zásady rodinného práva

3. Pramene rodinného práva, vývoj právnej úpravy na území SR

4. Manželstvo – uzavretie manželstva

5. Manželstvo – zánik, rozvod

6. Procesná stránka zániku, rozvodu manželstva

7. Rodičia a deti, práva a povinnosti

8. Určenie rodičovstva – otcovstva

9. Zapretie otcovstva

10. Procesná stránka určenia a zapretia otcovstva

11. Náhradná rodinná výchova

12. Vyživovacia povinnosť

13. Úloha rodiny – rodiča z hľadiska trestno-právnej prevencie



Literatúra:


Svoboda – Kabát: Zákon o rodine, Obzor, Bratislava, 1985
Glosa – a spol: Rodinné právo, Obzor, Bratislava, 1975
Bečovský: Právní poradca v rodine, Obzor, Bratislava 1981
Planková – Radvanová: Rodinné právo, skriptá UK, Bratislava, 1979
Kováčiková: Zákon o rodine s komentárom, Poradca, Žilina, 11/2001

1. Rodinné právo – pojem a predmet; miesto rodinného práva v právnom systéme SR

Z hľadiska delenia práva na verejné a súkromné, rodinné právo patrí do súkromného.

Rodinné právo – súhrn právnych noriem a predpisov, ktoré upravuje vzťahy medzi manželmi navzájom, rodičmi a deťmi, ako aj vzťahy, ktoré napodobňujú alebo nahrádzajú vzťahy medzi rodičmi a deťmi. Upravuje ho Občiansky zákonníka a Zákon o rodine

Vzájomné vzťahy – osobné aj majetkové
Predmet úpravy rodinného práva – rodinné vzťahy medzi manželmi, rodičmi a deťmi a medzi ostatnými príbuznými (predkami, potomkami v obmedzenej miere medzi súrodencami), osvojiteľmi a osvojencami, maloletými deťmi a inými osobami, ktoré z poverenia súdu zabezpečujú výchovu týchto detí (opatrovníci, pestúni)

Rodinné právo zabezpečuje úpravu 3 základných skupín právnych vzťahov:
a) právny vzťah medzi manželmi
- podmienky vzniku a zániku manželstva
- práva a povinnosti majú osobnú povahu
- majetková povaha = vzťahy – bezpodielové spoluvlastníctvo manželov

b) právne vzťahy medzi rodičmi a deťmi
- vznikajú splodením a narodením dieťaťa
- vzťahy upravuje bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo alebo nie v manželskom zväzku, biologický základ
- rodičia sa dohodnú o plnení práv a povinností

c) právne vzťahy napodobňujúce alebo nahradzujúce vzťahy medzi rodičmi a deťmi
- osvojenie dieťaťa, opatrovnícke vzťahy a pestúnstvo
- vzťahy sú umelo vytvorené – rozhodnutím súdu



Rodina
1.

v zmysle zákona o rodine = základný článok našej spoločnosti, ktorý všestranne chráni rodinné vzťahy (rodina založená manželstvom)

2. v zmysle zákona o sociálnej pomoci (č. 195/1998 Z. z.)
na účely tohto zákona rodinu tvoria jej členovia, ktorými sú manžel, manželka, dieťa a rodičia dieťaťa


2. Základné zásady rodinného práva

Základné zásady zákona o rodine:

1. rovnosť oboch partnerov a vzájomný citový vzťah
2. spoločenským účelom manželstva je založenie rodiny a výchovy detí
3. rodina – základný článok spoločnosti, ktorá všestranne podporuje materstvo a výchovu detí
4. pomoc spoločnosti prostredníctvom štátnych a neštátnych inštitúcií
5. vzájomná vyživovacia povinnosť všetkých členov rodiny podľa ich možností a schopností (články 1-7 zákona)

Ústava SR publikovaná pod č. 460/1992 Z. z. v úplnom znení č. 135/2001 Z. z. – V. oddiel – Hospodárske, sociálne a kultúrne práva, čl. 41 definuje základné zásady nasledovne .. (5 ods.)

3. Pramene rodinného práva, vývoj právnej úpravy na území SR

Naša právna kultúra = kontinentálna

Od roku 1918 – 1. ČSR – kodifikácia rodinného práva; právo vychádzalo z uhorského práva.
Pred rokom 1918 na Slovensku platil pre oblasť manželských vzťahov zákon č. 31/1894 O manželstve (poznal už rozvod – zrušenie manželstva rozlukou). Všeobecný občianky zákonník z roku 1811 platil v Čechách a po roku 1918 aj u nás (vychádzal z toho, že rodinné pomery sa zakladajú manželskou zmluvou). Po roku 1918 došlo k duálnosti úpravy, preto vznikla potreba zjednotenia prijatím manželskej novely zákonom č. 320/1919 Zb. (novela zaviedla fakultatívny občiansky sobáš popri cirkevnom sobáši). Ústava 9. mája z roku 1948 deformovala chápanie princípov rodinných vzťahov – definovala ich ako socialistické rodinné vzťahy, čím povýšila záujmy štátu nad záujmy spoločnosti. Špecifická úprava – zákon č. 265/1949 O rodinnom práve. Toto obdobie vyčlenilo rodinné vzťahy ako samostatnú oblasť. Opatrenie Národného zhromaždenia č. 61/1955 Z. z. – došlo k zmene v oblasti rozvodu, nebol potrebný súhlas nevinného manžela s rozvodom. Zákon č. 94/1963 Z. z. O rodine – momentálne platný (okrem Opatrenia Národného zhromaždenia č. 61/1955 Z. z.) – novelizovaný základnými zmenami a doplnkami: zákon č. 132/1982 Zb; zákon č. 234/1992 Zb. Ţ došlo k opätovnému zavedeniu a zrovnoprávneniu možnosti uzavretia manželstva pred orgánom cirkvi; zákon č. 195/1998 Z. z.

K ostatným prameňom rodinného práva patrí:
Zákon č. 154/1994 Z. z. O matrikách
Zákon č. 193/1994 Z. z. O prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti v znení neskorších predpisov
Zákon č. 235/1998 Z. z.

O príspevkoch pri narodení dieťaťa
Zákon č. 265/1998 Z. z. O pestúnskej starostlivosti a o príspevkoch k pestúnskej starostlivosti

4. Manželstvo – uzavretie manželstva

Manželstvo
– rovnoprávne, slobodné a dobrovoľne uzavreté spoločenstvo medzi mužom a ženou, ktoré zakladá rodinu, na základe ktorého vznikajú práva a povinnosti manželov, a ktoré vznikajú a zanikajú predpísaným spôsobom
- morálne, spoločenské a biologické súžitie

Zákon o rodine nerieši inštitút zasnúbenia, aj keď vo výklade zákona, v praxi nás oslovujú ako snúbenec, snúbenica.

Základné pojmové znaky manželstva:
1. právny vzťah len medzi mužom a ženou
2. vzťah existujúci len medzi 1 mužom a 1 ženou – monogamný princíp (Trestný zákon – bigamia = trestný čin proti rodine)
3. vzťah rovnoprávny medzi mužom a ženou
4. slobodné a dobrovoľné životné spoločenstvo
5. spoločenský účel je založenie rodiny a výchova detí
6. vzťah zakladajúci vzájomné práva a povinnosti manželov vymedzený zákonom, teda nie zmluvou
7. vzťah vznikajúci a zanikajúci len zákonom predpísaným spôsobom – súd musí v každom prípade skúmať a rozhodnúť vo veci

Definícia manželstva v zmysle platného kódexu kanonického práva:
Manželstvo = manželský zväzok, povýšený na sviatosť, ktorým muž a žena medzi sebou vytvárajú najvnútornejšie spoločenstvo celého života, zamerané svojou prirodzenou povahou na prospech manželov a na splodenie a výchovu detí

Vznik manželstva
Spôsobilosť na uzavretie manželstva a podmienky spôsobilosti:
- platné manželstvo manželstvo môže uzavrieť iba občan, ktorý má spôsobilosť na uzavretie manželstva – občiansko-právnu spôsobilosť (dovŕšením 18 r. života, resp. priznaním tejto spôsobilosti súdom).

Podmienky:
1. plnoletosť
– Občiansky zákonník – dosiahnutím 18 r. - Zákon o rodine pozná výnimku – so súhlasom súdu môže uzavrieť manželstvo aj osoba, ktorá nedovŕšila 18 r. veku, ale je staršia ako 16 r. Návrh podáva ten, kto chce uzavrieť manželstvo
(Podľa zákona o rodine je maloletou osobou, osoba od 16 r. do 18 r.; podľa Občianskeho zákonníka je maloletou osobou, osoba od 15 r. do 18 r.)
- príslušným súdom na rozhodnutie je Okresný súd v bydlisku maloletého, ak sú obaja maloletí súd konanie zlúči
- účastníkom konania je ten, kto chce uzavrieť manželstvo a ich zákonný zástupca
- účastníkom konania nie je partner, ak je plnoletý
- súd nariadi pojednávanie a výrok súdu musí presne identifikovať účastníkov manželského zväzku

2. duševná spôsobilosť

3.

neúčasť v inom relevantne uzavretom manželstve (monogamnosť)
- inak je manželstvo neplatné, zákon umožňuje, aby sa takéto manželstvo stalo platným, v prípade, že predošlé manželstvo zanikne

4. neprípustnosť príbuzenského alebo obdobného pomeru
- najbližší príbuzní – predkovia, potomkovia
- neprístupné je uzavretie manželstva aj medzi súrodencami, osvojiteľmi a osvojencami, ktorí sú kvalifikovaní ako osoby príbuzné
- príbuzní v pobočnom vzťahu (bratranec, sesternica) môžu manželstvo uzavrieť

Vyhlásenie neplatnosti manželstva aj po jeho zániku:
1. ak sa manželstvo uzavrelo medzi vydatou ženou, ženatým mužom, príbuznými je od počiatku neplatné;
2. ak sa v takomto manželstve splodí dieťa, manželstvo sa považuje ako za rozvedené

Manželstvo sa uzaviera súhlasným prejavom:
1. pred orgánom štátu (matričný úrad je povinný viesť Knihu manželstiev)
- iný ako príslušný matričný úrad môže byť kompetentný aj iný matričný úrad
- v prípade ohrozenia zdravia jedného zo snúbencov môže uzavrieť manželstvo príslušná matrika (napr. pri nehode, ...)
- starosta, primátor, poslanec, poverený matrikár zastupuje
2. pred orgánom cirkvi alebo náboženskej spoločnosti
- ak sa snúbenci rozhodnú uzavrieť manželstvo pre duchovným – ten sa stáva reprezentantom štátu
- príslušnou cirkvou sa rozumie iba tá cirkev, ktorá je u nás povolená, je spôsobilá a má právo uzavierať manželstvo
- po uzavretí manželstva je cirkevný orgán povinný zaslať príslušnému matričnému úradu do 3 pracovných dní zápisnicu o uzavretí manželstva
- občan SR môže manželstvo uzavrieť aj v cudzine pred príslušným zastupiteľským orgánom SR (vyslanectvo, veľvyslanectvo, konzulát)

Formálno-právne náležitosti (doklady) potrebné pre uzavretie manželstva:
1. rodný list
2. doklad o štátnom občianstve
3. potvrdenie o trvalom pobyte
4. úmrtný list zomrelého manžela alebo sobášny list zaniknutého manželstva alebo právoplatný rozsudok súdu o rozvode alebo o vyhlásení manželstva za neplatné
5. doklad o rodnom čísle
6. právoplatné rozhodnutie súdu o súhlase o uzavretí manželstva osobe staršej ako 16 r. a mladšej ako 18 r.

Kniha manželstiev je nemenná. Zápisom do knihy manželstiev je sobášny list. Ak je život toho, kto chce uzavrieť manželstvo ohrozený, nemusí predložiť požadované doklady, musí však vyhlásiť, že mu nie sú známe prekážky uzavretia manželstva.

Dohoda o používaní priezviska manželov:
a) súhlasne vyhlásia, že priezvisko jedného z nich bude spoločným priezviskom
b) ponechajú si svoje priezviská
- súčasťou súhlasného vyhlásenia manželov je dohoda o spoločnom priezvisku detí

1.

Rozvedenie manželstva
- manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela má právo do 1 mesiaca od nadobudnutia právoplatnosti rozvodu manželstva vrátiť sa k predošlému priezvisku (na matričnom úrade)

2. Pravidlá pri riešení určenia priezviska detí narodených pred uzavretím manželstva

3. Možnosť zmeny priezviska dieťaťa po nadobudnutí plnoletosti

4. Stanovuje zásady pri používaní priezvísk pri osvojencoch

Vzťahy medzi manželmi – práva a povinnosti
Základné práva a povinnosti:
1. rovnocennosť spolužitia
2. povinnosť spolužitia
3. povinnosť vernosti
4. povinnosť vzájomnej pomoci
5. povinnosť vytvárania zdravého rodinného prostredia a harmonickej rodiny

Manželia rozhodujú o veciach spoločne a majú povinnosť prispievať ku chodu domácnosti. Rozhodujú o podstatných veciach spolužitia (napr. sťahovanie). V bežných veciach sa môžu manželia zastupovať. Bežným plnením nie je preberanie mzdy alebo dávok sociálnej pomoci, korešpondencie určenej do vlastných rúk, ....

Bezpodielové vlastníctvo manželov – par. 143-151 Občianskeho zákonníka
- môže sem patriť všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva
- bezpodielové vlastníctvo manželov je závislé od vzniku manželstva, a až právoplatným zánikom manželstva zaniká aj bezpodielové vlastníctvo manželov

Výnimky - čo nepatrí do bezpodielového vlastníctva manželov:
1. majetok, ktorý nadobudol niektorý z manželov za trvania manželov dedičstvom alebo darom
2. veci, ktoré svojou povahou slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jednému z manželov
3. veci získané reštitúciou len jedným z manželov
4. bolestné a odškodnenie zníženého spoločenského uplatnenia, ktoré za trvania manželstva dostal jeden z manželov

Právo užívania vecí bezpodielového spoluvlastníctva manželov majú obaja manželia, ako aj obaja rovnako znášajú dlhy spolu nadobudnuté. Par. 148 Občianskeho zákonníka – manželia sa môžu dohodnúť, resp. jeden z manželov podá návrh na súd o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov počas trvania manželstva (napr. ak jeden z manželov podniká – ochrana práv a majetku). Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniká rozvodom manželstva.


5. Manželstvo – zánik, rozvod
6. Procesná stránka zániku, rozvodu manželstva

Spôsoby zániku manželstva:
1. smrťou niektorého z manželov
- chápe sa fyziologická smrť, nie klinická smrť
- ak smrť nie je možné jednoznačne určiť, súd vyhlási fyzickú osobu za mŕtvu, platí stanovený dátum smrti
- nezvestná osoba – nie je možné prehlásiť osobu za mŕtvu – pravdepodobnosť smrti po uplynutí 1 roka súd vyhlási osobu za mŕtvu
- ak sa vyhlásenie za mŕtveho zruší, druhé manželstvo je platné, prvé manželstvo sa neobnoví automaticky

2.

rozvod
- zákonom uznaná forma zániku manželstva
- návrh jedného z manželov; je to osobné právo manžela
- súd môže rozhodnúť, len ak sú splnené hmotno-právne podmienky Ţ manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel = rozhodujúci súd posudzuje kvalifikovaný rozvrat manželstva
- účastníkom rozvodového konania okrem navrhovateľa a odporcu je orgán starostlivosti o deti – zastúpený pracovníkom Okresného úradu = kolízny opatrovník – jeho účasť je na rozvodovom konaní povinná a vypracúva záverečnú správu pre súd
- kanonický kódex – dispenzia (rozluka) manželstva za života manželov. Preukázanie zavinenia nenaplnenia podstaty manželského zväzku. Procesne príslušný je diecézny biskup, apoštolský stolec, pápež.

7. Rodičia a deti, práva a povinnosti

2. časť Zákona o rodine
Zákon o pestúnskej starostlivosti

Práv a povinnosti rodičov môže iba súd. Rodičia sú zákonní zástupcovia. V prípade rozporu záujmov maloletého dieťaťa so záujmami rodičov je ustanovený kolízny opatrovník. Súd koná hlavne v prípadoch:
1. vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, o výchove a výžive maloletých, o styku rodičov s deťmi, o obmedzení alebo pozbavení rodičov práv prípadne o záležitostiach, o ktorých sa nevedia rodičia dohodnúť, o predĺžení ústavnej výchovy po dovŕšení plnoletosti;

2. konanie o osvojení;

3. opatrovnícke konanie;

4. konanie o povolení uzavrieť manželstvo.

Dieťa, ak žije v spoločnej rodine je povinné podľa svojich schopností pomáhať rodičom a pokiaľ má príjmy z vlastnej práce, je povinné prispievať aj na úhradu spoločenských potrieb rodiny.

8. Určenie rodičovstva – otcovstva

Určenie materstva zákon nepozná, pozná iba určenie otcovstva (hoci sú prípady, kedy je to potrebné – napr. určenie matky, ak je dieťa odvrhnuté). Právne prostriedky na určenie otcovstva:
a) stotožnenie s biologickým základom
b) aby preukazovanie bolo uskutočnené čo najskôr

Zákon o rodine ustanovuje právne domnienky otcovstva:
1. otcom dieťaťa je manžel matky, domnienka je splnená ak:
a) sa dieťa narodí za trvania manželstva
b) sa dieťa narodí v čase do 300 dní od zániku manželstva alebo vyhlásenia manželstva za neplatné

c) sa žena opäť vydá a dieťa sa narodí skôr ako lehota 300 dní od zániku manželstva, rozvodu

d) manželstvo toho kto bol vyhlásený za mŕtveho zaniklo dňom, ktorý bol
v rozhodnutí súdu uvedený ako deň smrti

2. za otca dieťaťa sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo súhlasným vyhlásením rodičov, určené:
a) formou verejného vyhlásenia, úradným zápisom na matričnom úrade alebo súde

b) vyhlásenie matky nie je potrebné v prípade, ak je duševne chorá, ....

3. za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v rozhodujúcom čase, t. j. v čase od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti (rozhodný a kritický čas)
a) možnosť uplatnenia iba v súdnom konaní, vyvrátiteľná domnienka – zákon pripúšťa závažné okolnosti Ţ splodenie dieťaťa nemožné (napr.

iný RH faktor, DNA,...)

paternitné konanie
– súdne konanie o určení otcovstva, začína sa iba na návrh
- navrhovateľom môže byť dieťa a jeho matka a návrh môžu podať osobitne alebo spolu

Konanie o úprave práv a povinností – matka je účastníčkou
Konanie o určení otcovstva – ak domnelý otec nie je na žive – súd ustanoví opatrovníka

9. Zapretie otcovstva
10. Procesná stránka určenia a zapretia otcovstva (obnova konania, dovolanie = opravné prostriedky)

Zapretie otcovstva:

1. manžela matky
- zákon umožňuje, aby v lehote 6 mesiacov odo dňa, keď sa manžel dozvie, že sa manželke narodilo dieťa, zaprieť na súde, že je jeho otcom
- ak nežije manželka ani dieťa, manžel toto právo nemá

2. určené súhlasným vyhlásením rodičov
- zákon rovnako umožňuje, aby otec, ktorý vyhlásil súhlasne svoje otcovstvo, aby ho v lehote 6 mesiacov pred súdom zaprel
- táto lehota nekončí skôr, ako uplynie 6 mesiacov od narodenia dieťaťa.
- podať návrh môže aj matka, nielen otec

3. zapretie otcovstva generálnym prokurátorom
- generálny prokurátor môže proti otcovi, matke, dieťaťu podať zrušenie otcovstva, ak:
a) uplynula lehota určená na zapretie otcovstva jedného z rodičov
b) vyžaduje si to záujem spoločnosti – oprávnený posúdiť generálny prokurátor

11.

Náhradná rodinná výchova

Súd môže rozhodnúť o obmedzení prípadne úplnom zbavení rodičov práv v týchto prípadoch:
1. ak vo výkone rodičovských práv bráni závažná prekážka (zdravotný stav,.....)
2. rodičia si riadne neplnia svoje rodičovské práva a povinnosti
3. rodičia zneužívajú svoje práva a zanedbávajú svoje povinnosti

Ak to vyžaduje záujem dieťaťa môže súd:
1. zveriť dieťa do výchovy iného občana než rodiča (ak je zárukou nerušeného vývoja)
- nemôže preniesť všetky práva, ktoré patrili rodičom, zaniká rozvodom manželstva
- zákonní rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu

2. veriť dieťa druhej osobe do pestúnskej starostlivosti
- môže sa zveriť dieťa, ak nie je dostatočná starostlivosť, ak sa dáva súhlas pre jedného z rodičov – musí rozhodnúť súd
- pestúnom môže byť – fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR, spôsobilá na právne úkony, bezúhonnosť, s osobnými predpokladmi najmä zdravotnými a morálnymi a takým spôsobom života a osôb, s ktorými spolužije
- pestún má práva a povinnosti rodičov, právo zastupovať dieťa, ale iba v bežných veciach, inak je potrebný súhlas zákonného zástupcu
- počas výkonu pestúnskej starostlivosti rodičia nevykonávajú svoje práva povinnosti, ale môžu sa s dieťaťom stretávať
- súd určí aj rozsah vyživovacej povinnosti k rukám pestúna od rodičov

Končí sa:
a) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa
b) smrťou dieťaťa
c) smrťou pestúna
d) umiestnením dieťaťa do náhradnej výchovy alebo nástupu do výkonu trestu odňatia slobody
e) právoplatným rozhodnutím súdu o zrušní

Súd môže nariadiť ústavnú výchovu, ak ide o dôležité dôvody.

Osvojenie
- náhradná forma starostlivosti o dieťa, ktorá nahrádza rodičovskú starostlivosť
- medzi osvojiteľom a osvojencom vzniká právny vzťah ako u rodičov a dieťaťa
- platí to aj pri príbuzných osvojiteľa – osvojenec je plnoprávny vo vzťahu k deťom osvojiteľa
- osvojitelia sú zákonnými zástupcami
- o osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa – súd príslušný bydlisku maloletého
- základné požiadavky kladené na osvojiteľa:
1. bezúhonnosť
2. spôsobilosť na právne úkony
- zákon vyžaduje, že osvojené môže byť iba maloleté dieťa a musí tu byť prirodzený vekový rozdiel
- ako spoločné si môžu osvojiť dieťa iba manželia
- vyžaduje sa súhlas zákonného zástupcu dieťaťa, ak sú zákonným zástupcom rodičia dieťaťa, nie je potrebný ich súhlas ak:
a) neprejavia po dobu 6 mesiacov seriózny záujem o dieťaťa
b) rodičia dajú do zápisnice pred súdom alebo okresným úradom súhlas na osvojenie vopred bez vzťahu k určitým osvojovateľom

2 druhy osvojenia:

1. zrušiteľné
- matrike formálne zapísaní rodičia a súd takéto osvojenie môže zrušiť zo závažných dôvodov

2. nezrušiteľné
- do matriky sa zapisujú rodičia - osvojitelia
- osvojiť možno dieťa len nad 1 rok života

Po dobu minimálne 3 mesiacov musí byť dieťa na náklady osvojiteľa v predadopčnej starostlivosti. Podstata osvojenia je v zániku práv a povinností rodičov dieťaťa a príbuzných. Návrh na zrušenie zrušiteľného osvojenia môže podať osvojiteľ aj osvojenec. Dohodou na súde môže byť osvojenie zrušené na žiadosť osvojenca a obnovujú sa pôvodné vzťahy.

Ustanovenie opatrovníka:
1. rodičia maloletého zomreli
2. rodičia maloletého boli pozbavení rodičovských práv
3. rodičia maloletého nemajú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu

12. Vyživovacia povinnosť

Zákon upravuje:
1. vyživovaciu povinnosť medzi ostatnými príbuznými
2. vyživovaciu povinnosť medzi manželmi
3. príspevok na výživu rozvedeného manžela
4. príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke (len 1 rok).