Verím, že správne vytvorená organizačná štruktúra školy a dobrá organizácia každodennej práce vedenia školy, učiteľského a žiackeho kolektívu a pomocného personálu tvoria základ celého výchovno-vzdelávacieho systému školy. Účelná organizácia vnáša do školského života harmóniu a racionálnosť, čo je nevyhnutným predpokladom na vznik priaznivej výchovnej a vzdelávacej atmosféry.
Podľa môjho názoru vedúci pracovníci majú organizovať činnosť na škole tak, aby sami efektívne pracovali a aby bola racionálne a cieľavedome využitá práca a čas každého učiteľa a zamestnanca školy. To predpokladá vypestovať si zmysel pre štruktúru, optimálne pracovné tempo, účelnosť, disciplínu a poriadok.

Tvorivá iniciatíva

Tvorivou iniciatívou rozumieme pedagogickú vynaliezavosť vedúceho školy, jeho umenie vytvárať tvorivú atmosféru v kolektíve a stavať pred kolektív zaujímavé progresívne pedagogické úlohy.
Ide teda o dosahovanie vysokej kultúrnosti riadenia školy. „Zvrchovanosť kultúry je v podstate v schopnosti imaginácie, ďalej v schopnosti rozlišovať, vyberať a nakoniec zjednocovať“.
Tvorivá riadiaca činnosť spočíva v plodnom premýšľaní a iniciatíve povznáša nielen školu, ale aj citovú stránku riadiaceho subjektu, poskytuje mu trvalý pocit vnútornej radosti a spokojnosti. Tam, kde riaditeľ školy vie vytvoriť dobrú pracovnú atmosféru a vlastným iniciatívnym myslením a konaním dokáže strhnúť učiteľov k tvorivej pedagogickej práci, vznikajú priaznivé predpoklady na dosahovanie pedagogického majstrovstva učiteľov. Podľa mňa v takých kolektívoch vládne dobrá nálada, pedagogický optimizmus a radosť z učiteľskej práce.

Náročnosť a dôslednosť

Tieto dve vlastnosti priraďujeme k sebe, pretože sa vzájomne významové dopĺňajú. Viažu sa k nim aj ďalšie morálne vlastnosti osobnosti, najmä pracovitosť, vytrvalosť, húževnatosť a sebadisciplína. Vedúci školy zodpovedá za úroveň výchovno-vzdelávacieho procesu. Z tejto zodpovednosti vyplývajú vysoké požiadavky tak na vlastnú prácu, ako i na prácu riadeného kolektívu. Musí byť náročný v prvom rade voči sebe, ak má byť náročný voči učiteľom. V tom väzí úspech dobrého riadenia školy. Požiadavky na prácu učiteľov majú však byť reálne, splniteľné. Nereálnosť požiadaviek vyúsťuje do formalizmu alebo do neúnosnej preťaženosti pracovníkov, v dôsledku čoho často dochádza k vzniku konfliktných situácií.
V plnení požiadaviek má sa prejavovať dôslednosť. Nič tak nepodrýva autoritu vedúceho školy a nedezorganizuje prácu školy ako jeho nedôslednosť, povrchnosť alebo benevolencia pri plnení alebo kontrole plnenia stanovených úloh.